Mám takú kamarátku, veľmi dobrú. Akceptujeme svoju slobodu a svoje životy. Niekedy sme v kontakte denne a niekedy sa nepočujeme celé mesiace. V období, keď si každá riešime svoje, sme v kontakte menej, akoby sme potrebovali svoj priestor a keď sa stretneme po čase, viete čo vždy zisťujeme? Že vlastne riešime podobné veci, podobným spôsobom. Dokonca aj knihy sa nám nezávisle dostanú do rúk tie isté, alebo s tou istou témou. Čím to je? Nechcem hovoriť o kolektívnom vedomí, to je veľmi rozsiahla téma. Myslím si, že je to tým, že sme na „rovnakej vlnovej dĺžke“ a to úplne prirodzene. S takýmito ľuďmi sme si oporou a bezpečným prístavom pochopenia, dôvery a rešpektu. Sú akoby časťou nás samých...
Potom mám v okolí ľudí, ktorí sú inšpiráciou a mnohé veci sa snažím pochopiť podľa ich príkladu v živote. Títo ľudia mi pomáhajú rásť, rozšíriť obzor do nepoznaných obzorov bez hraníc, ktoré som si uvedomila, až keď som vnímala ich pohľad na svet. Toto sú ľudia inšpirátori, dajú vám prílev energie a uveríte, že ste schopní dobrých a veľkých vecí, lebo vidíte na ich príklade, ako to ide. Títo ľudia vás pozdvihnú vždy, keď je to potrebné a radi sa aj oni dočerpajú pri vás, lebo veria v dobré svetlo, ktoré je aj pre nich vo vás. Cez týchto ľudí posúvame naše hranice možností. Sú majákmi na našej ceste a ich svetlo nám svieti na cestu...
Stretávam sa denne aj s ľuďmi, s ktorými sa väčšinou zhodneme a sme schopní sa akceptovať. Môžeme spolupracovať, no nie sú mi až tak blízki. Nie so všetkým som s nimi v súhlase, ale to čo tvoríme svojou spoluprácou má svoj dobrý účel a dá sa pekne spolužiť práve v týchto oblastiach. Potom sú okolo ľudia, ktorí mi veľmi nerozumejú a ja aj keď sa ich snažím pochopiť, berie mi to dosť pozornosti a času. A zvažujem, či to, prečo sa stretneme má skutočne taký dobrý účel, že to za ten čas stojí, alebo je lepšie nájsť inú cestu.
Nakoniec stretávam ľudí, s ktorými si veľmi nemám čo povedať. Niť rozhovoru radi pretrhnú negatívnou narážkou, stálym sťažovaním, nič tvorivé z rozhovoru nevyplýva a toto je ich trvalé rozpoloženie a nechcú ho zmeniť. Akceptujem síce ich slobodu byť aký chcú, ale aj svoju slobodu nezúčastniť sa na tom. Preto im moja pozornosť nepatrí. Myslím, že tento typ ľudí nie je pre šťastný život ten pravý... Určite sa stretávate ešte s mnohými formami vzťahov s ľuďmi, či s tým, že v niektorých témach si s človekom veľmi rozumiete a v iných témach nie. Tak to je. Preto je dobré vedieť, v čom sme s človekom v súhlase a akú prioritu má pre nás táto téma.
Podľa toho si ľahšie utriedime, s kým svoj čas skutočne chceme tráviť. Je ideálne, ak máme okolo seba len ľudí v sú- hlase vo všetkých oblastiach. Ale nemyslím, že to má veľa ľudí. Sami totiž tiež nie sme dokonalí a práve cez vzťahy sa v živote učíme. Ak sme nejakú časť života „strácali“ s niekým, kto nebol podľa nás pre nás vhodný, verte, že to nie je strata. Je tu niečo, prečo sme si ho pritiahli a podržali v živote a tá skúsenosť je na nezaplatenie. Prečo? Asi každému rodičia vraveli: „nerob to, lebo...“ „nestretávaj sa takými ľuďmi, lebo..“ A asi každý z nás tieto veci porušoval a hľadal vlastnú skúsenosť. Z nej už skutočne vedel lepšie zhodnotiť, čo chce či nechce vo svojom živote.
Je pravdou, že minulé zranenia nás môžu ovplyvniť. Ale pravdou je aj to, že skutočné pochopenie tejto skúsenosti úplne zruší jej moc nad nami a dá nám múdre poznanie. Ak si chceme začať ľudí pre svoj život vyberať, je potrebné ujasniť si v prvom rade seba, svoje ciele, účely, čo chcem dosiahnuť a prečo. Čo ma napĺňa, v čom vidím zmysel, čo z toho vyplýva. Všetko sa ako vždy začína v nás. Je dobré byť vďačný za to čo máme, lebo je to naším obrazom. Aj to, čo sa nám nepáči, lebo minimálne sme to dovolili a našli si dô- vod nehľadať inú cestu. Ak dokážeme byť vďační za svoju minulosť, je to veľký pokrok a kvantový skok pre našu budúcnosť. Lebo sme pochopili, prečo minulosť bola aká bola a našli v nej zmysel. Bez tohto pochopenia by nás totiž stretali tie isté výzvy, len v inom tóne či farbe. Pochopením a prijatím si umožňujeme pohnúť sa ďalej.
Popieraním, odporom, neodpustením sebe aj iným sa ďalej nemôžeme dostať, lebo je to ešte v nás a znovu si to pritiahneme. Je to podobné ako s jednou pani, ktorú poznám. Prvýkrát sa rozviedla, lebo manžel bol despota. Druhý manžel bol najprv úplne iný, ale po čase, znovu mala doma despotu.Určite mal tú vlastnosť niekde vnútri, aj keď skrytú. A spolužitím niečo v nej ju z neho vytiahlo. A kým nevyrieši túto otázku v sebe, aj keby mala ďalších partnerov, nebude to iné. Ak my urobíme zmenu a začneme tráviť čas inak, chodíme za inými ľuďmi, robíme iné veci, okolie reaguje. Najprv „odídu“ tí, ktorým tento spôsob života nič nevraví. Potom príde doba, keď možno prestaneme mať čas na tých, ktorí naše ciele s nami nezdieľajú.
Postupne sa možno vyčlenia tí, ktorých účel prečo chcú ísť za spoločným cieľom, je iný. Napríklad, vy chcete v prvom rade napríklad napísať knihu, ktorá by možno pomohla ľuďom, ale niekto vidí len to, koľko je možné na nej zarobiť a dokedy. A tu sa začnú cesty deliť. Účel je iný a ochota dávať tejto veci svoju snahu je rozdielna. Ale viete čo sa tiež stane? Začnú prichádzať noví ľudia, podobne zmýšľajúci. Lebo rovnaké sa priťahuje a aj oni reagujú. Otvoria sa nové možnosti. Postupne môžu prichádzať ľudia na rovnakej vlnovej dĺžke. Začnú sa objavovať inšpirácie a ľudia, ktorí vedia ako ich dosiahnuť. A spoločné ciele sa budú napĺňaťľahšie a rýchlejšie, lebo ak budete úprimní k sebe aj iným, budete mať okolo seba tých správnych ľudí.
S Láskou Monika Ponická
December 2014
0800 105 707 
