My však dobre vieme, že Vianoce začnú až večer 24. decembra. Dovtedy máme možnosť prežiť krásne a očarujúce obdobie adventu. V tomto čase sa stretáva zvlášť tma so svetlom. Svetlo sviec získava postupne silu a na Vianoce sa ukáže v plnej sile, pretože prišlo na svet „Svetlo sveta“. Rád by som sa Vám v tomto krásnom období prihovoril úvahou na tému Citové prežívanie, ktoré je veľmi dôležité v našej životnej dráhe. Cit je v spoločnosti veľmi dôležitý. Materinský cit zabezpečuje, že matka sa o svoje dieťa stará a ochraňuje ho - príroda to zariadila tak, že matka svoje dieťa po narodení neodvrhne. V spoločnosti sa cení jemnocit resp. cit pre situáciu a zvolenie vhodných slov. Vážime si, keď niekto precíti našu bolesť, keď niekto s nami súcití či teší sa. Vážime si osobnosti, ktoré majú cit pre iných - Matka Tereza, Gándhí, princezná Diana. Oni sú pozitívnymi vzormi pre spoločnosť.
Cit = láska.
Kto je citovo deprimovaný (t. j. má málo citu v rozličných oblastiach, väčšinou sa daným ľuďom v detstve nedostalo veľa lásky a pozornosti, príp. bolo dieťa týrané), často môže zlyhať - nie je schopný nadviazať partnerstvo, priateľstvo, niekoho milovať, príp. svoje dieťa odvrhne, bije; kradne, pije, droguje. Preto je priam nutnosť od mala deťom vštepovať zmysel pre pravdu, lásku, úctu, spolupatričnosť. Iba tak sa naša spoločnosť dokáže skultúrňovať a následne si bude viac všímať slabých, chorých, všímať si potreby iných a nielen SEBA.
V súčasnosti je totiž pozornosť sústredená len na vlastné ego - ja chcem, ja môžem, ja mám právo, LEN JA... A iba ja... A kde sú tí ostatní? Terapeutický efekt v predmetnej oblasti môžeme dosiahnuť napr. čítaním krásnej literatúry, ktorá umožňuje poznávať životné príbehy ľudí v rôznych prostrediach v minulosti i v súčasnosti, núti porovnávať ich navzájom, porovnávať s vlastným životom, porovnávať svoj charakter či charakter známych ľudí s tými literárnymi. Krásna literatúra núti mozog vytvárať vlastné obrazy vo vlastnej fantázii, rozvíja ju. Náš mozog sa nemusí namáhať.
Reč literárnych postáv sa podvedome stáva „našou rečou“, kultivuje ju, rozvíja našu slovnú zásobu. Vieme sa v nej orientovať. Vieme z nej vyberať jazykové prostriedky primerané cieľu, primerané situácii. Vyššie city si pestuje každý človek pri výchove a sebavýchove, pri ktorých je dôležitá aj určitá kultivácia citového života a ktorej súčasťou je naučiť sa ovládať svoje nálady a afekty. Medzi vyššie city patria: a, morálne city – spojené s prežívaním morálnych činov, hodnôt a postojov (napríklad zmysel pre povinnosť, spravodlivosť, humánnosť) b, estetické city – vznikajúce pri prežívaní krásy (pri pohľade na umelecké dielo, pri sledovaní divadelnej hry, čítaní básne).
Cit považujem za dôležitú výbavu, akú človek a ľudská spoločnosť má. Dnes viem, že cit si treba strážiť a pestovať ho. Je správne podporovať všetko, čo ho rozvíja, a brániť sa všetkému, čo ho otupuje. Vyhorení, sebe odcudzení ľudia majú v sebe len zlosť, nenávisť a zlobu. Nemajú nádej na pozitívnu nenávisť bojujúcu za pozitívne hodnoty, lebo sú buď nemúdry, alebo majú sklon k sociopatii.
Veľmi ma zaujal názor profesora fyziky, ktorý mi napísal, že on kladie vždy na prvé miesto racionálnu úvahu a emocionálne nutkanie až na druhé miesto. Vyhnem sa tak situácii, keď celkom racionálny problém mám pokušenie riešiť len zo subjektívnej citovej stránky. Viem, že väčšina ľudí kladie cit na veľmi vysokú priečku, často vyššie ako racionálnu úvahu. Asi to bude tak, že je to jednoduchšie, lebo cit (emocionálnu stránku konania) máme zakódovanú v genetickej výbave. Na druhej strane, učenie a čerpanie informácií z cudzej skúsenosti nás navádza práve na racionálne riešenia. Citová stránka je vtedy len akási kontrolka, ktorá nás zastaví tam, kde by sme čisto racionálnou cestou konania mohli uškodiť niekomu inému alebo aj sebe.
Vážení čitatelia, preto aspoň počas sviatkov nesmiete zabúdať aj sami na seba a v záujme zachovania duševného zdravia musíte hľadať únik zo sveta neporiadku a zla. Treba žiť v mene nádejí. Nádej je kombinácia viery, presvedčenia, cieľov (snov) a dobrej komunikácie. Veľmi by som si želal, keby sa podarilo zhotoviť bombu lásky, zariadenie dosť silné na zničenie všetkej nenávisti, sebectva, chamtivosti, na zničenie vlastností, ktoré devastujú našu spoločnosť. Dovoľte mi, aby som Vám touto cestou poprial krásne, pokojné a požehnané vianočné sviatky naplnené radosťou, šťastím a láskou. Nech všetky krásne veci zavítajú do Vašej rodiny a usídlia sa tam počas celého roka.
S pozdravom, PhDr. Dušan Piršel Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1,
842 40 Bratislava
Sekretariát IPR: 02/59 209 106
Fax: 02/ 54 65 00 63
Ústredňa: 02/ 54 65 13 54 - 55
0800 105 707 
