Potrebujú pomoc

Paťko - rytier bez bázne a hany

Volám sa Paťko a mám 7 rokov, som trošku iný chlapček, ale aj napriek tomu veľmi ľúbený a silný. Za svoj krátky život som si už toho veľa zažil. Ale páni doktori mi stále vravia, že to zvládnem a  podržím aj svojich rodičov, ktorí sú niekedy na tom horšie ako ja. Viem, že ma potrebujú a ja ich. Teraz som po troch viachodinových operáciách a strašne vyčerpaný, ale bojujem zo všetkých svojich síl. 

Martin, dieťa s autizmom a jeho cesta do nášho sveta

Moji rodičia mi vybrali toto meno, možno som im ho sám vnukol, keď sa jeden novembrový večer dohadovali, ako sa budem volať. Bolo to krátko po  výsledkoch amniocentézy, keď sa dozvedeli, že sa narodím zdravý a budem chlapec. No vtedy netušili, že tento zákrok už spustil nezvratný osud. Dobre, že už vybrali meno, lebo môj čas sa napĺňal a presne 5.12.2003 maminkine telo prestalo počúvať a  v predvečer Mikuláša sme skončili v nemocnici. 

Radosť vyjadruje úsmevom

Narodenie dieťaťa je tá najkrajšia chvíľa v živote rodičov. Od tejto chvíle sa život stáva krajším, veselším, šťastnejším... Deň za dňom dieťatko rastie, napreduje, učí sa novým veciam... no nie vždy tomu tak je. Nemá každá matka to šťastie, aby porodila zdravé dieťa a nemá každé dieťa to šťastie narodiť sa zdravé

Skúška?

Mala dvadsať štyri rokov. Práve dokončila vysokú školu. Slobodná matka. Diplom si prevziať nestihla. „Malý mal vtedy osem. Teraz má deväť. Prežil to, čo mnohí nestihnú za celý život.“ Ak do toho zakomponujem svoj pohľad na vec, viem, že mal ovčie kiahne a následne ho boleli kosti v celom tele. Obvodná lekárka na to bola prikrátka. A tak sme sa zapojili a „vybavili“ sme pobyt vo fakultnej nemocnici v Trenčíne. Neviem, či sa stihli vybaliť...