Peťko Lintner je deväťročný chlapček so širokým úsmevom. Takým úprimným, akým vás vedia odmeniť len downíci, inak obdarené deti, ktorým sa nie nadarmo hovorí slniečka.Sú plní energie, žijú vo svete odlišností a výnimočností, ktorému najlepšie rozumejú ich najbližší. Každý deň je nepredvídateľným dobrodružstvom, prekvapením, prekračovaním hraníc. Ich vlastných i tých, ktoré im kladie okolie a spoločnosť zdravých. Život Peťkovej rodiny má kvôli jeho diagnóze svoje limity a obmedzenia. Starosti sa striedajú s miliónom každodenných drobných radostí.Najlepšie vie o nich porozprávať mama Angelika a staršie sestry Aňa a Veronika. Žijú sami, spoločne sa usilujú zvládať Downov syndróm s úsmevom. Často aj cez slzy, ale to je už iný príbeh...
Peťkovi pomáhajú od malička zdravotné terapie, ktoré navštevuje. Tou najobľúbenejšou je návšteva koníkov a jazdenie na nich.
Pred štyrmi rokmi mu učaroval parawestern na G4 RANCH DFD SANTOVKA. Liek i veľká záľuba zároveň. Handicapovaný chlapček našiel komunitu iných detí a dospelých, s ktorými si rozumie. Vďaka hipoterapii sa mu normalizuje svalový tonus, koordinujú pohyby, mobilizujú kĺby, zlepšuje rovnováha, zvyšuje sebadôvera, vznikla nádej na zlepšenie fyzického a psychického stavu. Pepe, ako ho na ranči volajú, má možnosť byť sám sebou
a ukázať, čo vie, dokáže a zvládne. Vďaka jazdeniu sa naučil tešiť z pohybu- ako iné deti.
„Môj syn je veľmi hypotonický, má oslabenú imunitu, nožičky má ploché a klenby padnuté.
Komunikácia je u nás na úrovni päť- šesť ročného dieťaťa. Používanie gest a posunkov však ubúda (cca 100 slov už ovláda). Má problém s chodením na dlhšie trasy. Verím, že cvičenie, rehabilitačné pobyty a vozenie na koníkoch mu pomáhajú. Preto mu ich v možnostiach časových a finančných, ktoré sa zvládnuť dajú, doprajeme. Tešíme sa z každého pokroku i malých úspechov“, prezrádza nám Peťkova mamina.
Takýto koníček pri koníkoch si môže rodina dovoliť len vďaka podpore rodiny a priateľov. Tí pre toto dieťa dokonca zorganizovali aj finančnú zbierku. Keď sa dozvedeli o možnosti zbierať plastové vrchnáčiky a vymieňať ich za vybranú formu jeho rehabilitácie, neváhali.
Hipoterapiu môže navštevovať v mesiacoch marec-november, 2-3 krát do týždňa.
Stačilo pár slov s prosbou a z celého Slovenska začali Peťkovi chodiť nezvyčajné plastové „poštové zásielky“. Dôkaz o tom, že aj zdanlivo jednoduchá myšlienka, na ktorej sa spolupodieľajú viacerí, môže pomôcť splniť niekomu sen. Vďaka „štuplíkom“ vznikla sieť solidarity a podpory, krásne dlhodobé
priateľstvá aj medzi ľuďmi, ktorí prijímateľa tejto drobnej pomoci nikdy osobne nestretli, ani sa vzájomne nepoznajú.
„Sisa, už si posielala tento mesiac vrchnáčiky pre Peťka? Opäť mám plno, môžem doniesť?“, tieto otázky dostávam často. Bez oslovovania, opakovania výzvy, proma - len tak. Ľudia sa jednoducho pridali. Doma i v práci majú krabičky, do ktorých odkladajú vrchnáky, ktoré by inak skončili v smetnom koši. Vždy keď otvárame plastovú fľašu si spomenieme na nášho veselého kovboja.
Na začiatku som bola sama, dnes je nás už vyše dvadsať, pridávajú sa stále ďalší. Sme komunita „Peťkov fanklub“. Vytvorili sme funkčnú sieť nenáročného, ale reálneho a pre každého dostupného bartra plastových uzáverov za poukážky na hiporehabilitáciu a športové jazdenie. Či systém pomoci takýmto deťom nemá vyzerať ináč, prečo to funguje práve takto, neriešime. Našou motiváciou je Peťko sám.
Najlepšie veci v živote sú vraj tie najjednoduchšie. Láska má len päť písmen.
Všetko ostatné sú len zbytočné slová, „omáčky“ okolo, prešpekulované frázy. Svet nepotrebuje expertov na dokonalý život, nekonečné analýzy, šablóny, niekoľko stranové návrhy komplikovaných riešení. Potrebuje dobrú vôľu, otvorené oči, srdcia, vyhrnuté rukávy. Potrebuje ľudskosť.
Keď niečo robíme, čokoľvek - robme to úprimne, s láskou, so záujmom, poriadne, lebo na druhej strane je niekto, kto sa vďaka nám usmieva...
PS: Ak máte doma vrchnáčiky, ktoré nepotrebujete, vieme, komu pomôžu. Ďakujeme!
Kontakt na Peťkovu mamu:
Angelika Lintnerová
t.č.: 0918 819 605
e-mail: angelika 75@centrum.sk
Text: Silvia Žabková, Foto: Beatrix Lenčová
Čo je hipoterapia
Liečba koňom, lepšie povedané liečba hipickými aktivitami. Teda prácou okolo koní, hraním sa s koňmi na zemi, vozením sa na koni a jazdením na koni. Hipoterapia zasahuje človeka na troch úrovniach. Na úrovni telesnej, duševnej a spoločenskej. Na telesnej úrovni je reprezentovaná hiporehabilitáciou, ktorá predstavuje fyzioterapiu na koni, na duševnej úrovni psychoterapeutickým (PTJ) a pedagogicko-psychologickým jazdením
(PPJ) a na spoločenskej úrovni je reprezentovaná športovým jazdením postihnutých osôb (ŠJP) (paradrezúra, paravoltíž, parawestern...). Je zrejmé, že pôsobenie koňa na človeka je komplexné a vo fyzioterapii na koni tiež pôsobia zložky psychologické aj sociálne.
1. Hiporehabilitácia - je využívaná v medicíne a je najrozšírenejšou formou hipoterapie.
Je to začlenenie vozenia na koni alebo jazdenia, do komplexu opatrení zameraných na minimalizovanie, či odstránenie fyzického alebo mentálneho handicapu.
2. Liečebno - pedagogické jazdenie - kôň je zaradený ako médium do oblasti pedagogicko - psychologickej, aby sa u klienta vytvorili učebné predpoklady, podporili pozitívne zmeny chovania, odstránili sa alebo zmiernili prejavy niektorých duševných porúch alebo zmyslového deficitu.
3. Športové jazdenie pre handicapovaných - je založené na aktívnom ovládaní koňa pacientom.
Pacient sa s ohľadom na svoj handicap, za použitia špeciálnych pomôcok alebo zmenenej techniky jazdy, učí jazdiť na koni, prípadne sa zúčastňuje športových súťaží.
Zdroj: wikipedia.org
September 2015
0800 105 707 
