Možno, že medicínske výrazy by sa nemali objavovať v spoločenských vzťahoch, pretože ľudia sú mysliace organizmy, kým naše vnútornosti asi nie. Viacerí odborníci mi potvrdili, že paralela medzi infekciou, resp. rakovinou tela a spoločnosti tu je. Uvedomujem si, že by to mal byť jeden jav, lebo aj rakovina má viac druhov, ale keď hovoríme o nej myslíme buď všeobecne, alebo potom príliš konkrétne a keď všeobecne, tak to je aj menej osobné. Ja som to poňal v širších súvislostiach.
Medicína a lekárska prax dosiahli také úspechy, že prežijú takmer všetci až do veku, keď už ani sami nechcú žiť. V dôsledku týchto faktov je v modernej spoločnosti veľa ľudí, ktorí majú rôzne problémy a cítia sa nešťastní. Tzv. západná civilizácia postupne umiera a mizne z historického prostredia najmä v dôsledku toho, že sa nevie vysporiadať úspešne s rýchlym pokrokom vedy, techniky a demokratizácie spoločnosti. Strácajú sa prirodzené autority a významné osobnosti, nahrádzajú ich často bezduché celebrity.
Východisko z tejto situácie je neisté. Ja však verím v to, že dobro a racionálne riešenie zvíťazí aj v týchto neistých časoch, ktoré nás postihnú v nasledujúcich desaťročiach. Záleží to predovšetkým od schopností autorít v terajších rozvinutých krajinách. Chcem veriť tomu, že my prežijeme a tie desaťročia vygenerujú osobnosti bez pseudomasiek korektnosti, slušnosti, demokracie a snahy vyzerať vždy populisticky dobre. Každé ochorenie má dosah na tkanivo, orgán a potom aj na celý organizmus. Prihlásil by som sa k viacerým druhom z týchto infekcií a tým je strata morálky, mravných princípov, neúcta k demokratickým hodnotám, etickým princípom, konzumným spôsobom života a výchovou ku konzumu. Začalo to devalváciou hodnôt, noriem, ich liberalizácia, čím nastúpil vzrast straty viny, hanby to na jednej strane a na druhej rastie pocit bezmocnosti, ktorý ako frustračný stav vedie buď k rezignácii, vyhoreniu, odangažovanosti, alebo na druhej strane k agresii, klebetám, intrigám. Domnievam sa, že u mladšej generácie je to vypuklejšie, keďže nemali dostatok času vybudovať si pevné morálne zábrany a už od relatívne mladého veku boli vystavovaní násiliu a jeho prezentovaniu ako súčasti života. A zároveň sú im podsúvané niektoré aspekty ako normálne, bežné, čím si vytvárajú niektoré princípy nesúladné s presvedčením celku. A tu už nemožno hovoriť o strate princípov, keďže títo jedinci ich nikdy ani nemali.
Podľa môjho názoru súčasný životný štýl postráda hodnoty, o ktoré by sa mohol človek v krízových situáciách oprieť. Veľmi výrazný vplyv, často až konfrontačný, hlavne na mládež má súčasný konzumný svet podložený skôr s hodnotami mať ako byť. Identifikujem sa s názorom,že až príliš rýchlo chce mať mládež istoty a tým sa vlastne rútia strmhlav do neistoty. Rýchlo chcú mať splnené krátkodobé ciele a tým zabúdajú na dlhodobé ciele ako je zmysel života. Druhou oblasťou je aj veľmi rýchle dosiahnutie dospelosti z hľadiska poznania hodnoty majetku (peňazí) a rýchleho (až márnotratného) spôsobu míňania majetku, a to nielen hmotného, ale často aj toho duchovného. Čo s tým, možno dôraz na výchovu a vzdelávanie, predstavovanie kladných prípadov správania a konania a výchova k demokratickým hodnotám. Celoplošne to asi nepôjde, ale v rámci „svojho územia“ (rodina, priatelia, ľudia s ktorými sa stretávame, besedy na školách atď...) to netreba vzdávať; na to však nie sú lieky, len vlastný príklad.? Komunity vedené láskou a múdrosťou môžu byť východiskom z tejto situácie avšak aj tu pri zlých vlastnostiach ľudí hrozí zneužívanie komunít a vytváraním rôznych druhov fanatických siekt. Takže najlepším východiskom asi opäť zostáva zdravá výchova v slušnej rodine a úcta k tradíciám a hodnotám. Rodina je základom, hoci všetko nemôže vyriešiť, väčšinou sa jej darí vychovávať dobrých ľudí. Keďže majú zlý príklad z toho, čo sa deje, ale aj rôznych gangsterských excesov, tak ani výchova nerieši všetko. Najprv sa musí zmeniť panujúce ovzdušie. Každá činnosť obsahuje emócie, motívy, záujem spoluprácu, komunikáciu, hodnoty, sebariadenie, disciplínu a rozvoj myslenia. Ale len profesionál vo výchove vie z týchto podnetov, činností vyťažiť viac, ako len zábavu. Musíme učiť žiakov, aby mali silu a motiváciu byť sebou, aby sa nevzdávali a hľadali nové možnosti sebauplatnenia. To nemusí byť len práca, aj láska je krásny cieľ, ale aj hľadanie cesty k zmysluplnosti môže byť cieľom. Je potrebné si uvedomiť, že osobnosť je bio psycho sociálny systém regulujúci vzťahy človeka a sveta. Aby moje príspevky nevyzneli lacno a plocho oslovím aj niekedy univerzitných profesorov. Podľa profesora politológie nijaké vzdelávanie nepomôže, vodcovia spoločnosti majú nejaké črty a tie vtláčajú do celku. Ak to celok akceptuje, tak aj je. Ešte nenastal ten správny stav pre zásadnú zmenu lídrov tým aj celku. Ja osobne si myslím si, že celý svet potrebuje zmenu len nikto nemá odvahu ani predstavu o tejto zmene. Bude treba nájsť silu a tých čo ju vyliečia. Je potrebné neustále aktivizovať sily, písať, apelovať a častejšie manifestovať problémy amorálnosti a neprestajného boja dobra a zla,povrchnosti a hĺbky, matérie a duchovna. Zatiaľ liek vo forme kritiky a verejného apelu nezaberá, lebo tá infekcia sa šíri vďaka výmyslu Feničanov. Niekomu to môže pripomínať boj s veternými mlynmi. Na druhej strane aj zo semien zasiatych do zeme vyklíčia len niektoré, ak sa však nezaseje nič, tak ani nikdy nič nevyrastie.
S pozdravom, PhDr. Dušan Piršel Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1
842 40 Bratislava
0800 105 707 
