SPOSA BB: Napísali o nás

Ktosi mi povedal, že najlepšia reč je reč od srdca, takto teraz aj píšem. V živote človek zažije všetko možné, dobré i zlé. Aj mne sa stalo to, čo by som nikdy nečakala. Pred 4 rokmi sa mi narodil syn. Krásne dieťa, no časom sa ukázalo, že i veľmi výnimočné. Vďaka lokálnemu priestoru a vzdelanejší ako bežná populácia.SPOSA BB som zistila, aké jedinečné je moje dieťa. Aj keď jeho výchova je veľmi náročná, s ich pomocou, pochopením a prijatím to zvládam statočne. Už sú to dva roky, čo nám SPOSA BB a všetci, ktorí sú tam, pomáhajú. Za krátky čas urobil Miško veľké pokroky hlavne vďaka tomu , že sa mu dostalo pomoci i pochopenia. Často je ľuďom úplne ľahostajné, že takéto deti i dospelí vôbec existujú. Tiež si mnohí myslia, že sú pre spoločnosť iba príťažou. Popritom sú niekedy ľudia so špeciálnymi potrebami oveľa inteligentnejší.

Centru SPOSA BB vďačíme za to, že vytvára komunitu, kde sú prijímané špeciálne deti a ľudia so špeciálnymi potrebami takí, akí sú, bez predsudkov a s pochopením ich ťažkostí a slabých stránok. Dnešný svet je v mnohom rozdelený. Aj v tejto téme je rozdelený na svet bežných ľudí a tých špeciálnych, výnimočných. SPOSA BB rozdiely nerobí. Všetci sú ako jedna rodina, tak ako má byť. Klubovňa v SPOSE BB veľmi pozitívne pomáha môjmu synovi. S úsmevom na tvári prichádzame a s plačom odchádzame, lebo už musíme ísť domov. Sú to úprimné slzy, ktoré vyjadrujú skutočné pocity a ukazujú to, že dieťa je tam spokojné, prijaté. Veľmi si vážim, že sme súčasťou SPOSA a z úprimného srdca želám celému tímu, aby mal silu a elán bojovať za nás aj naďalej. Aby jeho členovia mali dosť energie postaviť sa za naše deti, ktoré to potrebujú a zaslúžia si to. Patrí vám veľké ĎAKUJEME.

Mamička Janka

V SPOSA BB sa cítim veľmi príjemne. Sme tam všetci ako jedna rodina. Vzájomne prijímame každého takého, aký je. Pomáhame si, podporujeme sa a spo lupracujeme ako jeden tím.

Zmysel práce vidím v tom, že môžeme deťom pomôcť tým, že tam budeme pre nich. Byť s nimi, sprevádzať ich, robiť im radosť, aby sa cítili uvoľnene a milované. Vidím zmysel našej práce aj v tom, že im môžeme ukázať niečo nové, čo by ich bavilo a v čom by sa im mohlo dariť - napr. v tvorení, dekorácii, tancovaní...

V SPOSA BB sa stretávame s rôznymi typmi a štádiami autizmu. Učím sa tak vychádzať s rôznymi povahami ľudí, komunikovať hlavne s deťmi rôznymi spôsobmi, byť viacej vďačná za to, že som zdravá a za všetko, čo mám.

S pozdravom, Majka dobrovoľníčka

„Pred stretnutím s nami Vás prosíme, aby ste svoje očakávania nechali pred týmito dverami.“

Keď prídete na návštevu do banskobystrickej organizácie SPOSA BB, zbadáte na dverách tento nápis. Niekoho to možno vystraší, niekoho prekvapí, no vždy vyhrá zvedavosť, čo sa za týmito dverami skrýva. Očakávaní je práve preto viac. V nasledujúcich riadkoch opíšem svoju skúsenosť. Som mama sedemročného chlapca s autizmom.

Keď sme prvýkrát zaklopali na tieto dvere, syn mal čerstvých šesť rokov. Rozmýšľali sme, kam pôjde do školy, ako to zvládne a tiež ako to zvládneme my. Za celý čas, ako poznáme jeho diagnózu, sme stretli málo ľudí, ktorí nám chceli nezištne pomôcť, ktorí sa na syna nepozerali cez prsty, lebo neboltabuľkový ako by mal byť. Rozprával pekne a veľa, ale rozprával len o svojom svete, v ktorom žil on. My ako rodičia sme sa už dávno naladili na „jeho vlnu“. No ľudia čoho nepoznali alebo s ním boli málo, od prekvapenia dvíhali obočie a často sa s ním ani nebavili. Kvôli tomu sa náš okruh kamarátov a známych dosť zmenšil.

Do života sa nám však dostali iní ľudia. Rodičia rovnako výnimočných detí a mladí študenti, ktorí chceli z vlastnej vôle pomáhať. Stretli sme sa aj s koordinátorkou SPOSA BB, Majkou Helexovou. Hneď pri prvom telefonáte s Majkou som mala pocit, že niekam patríme a že sme niekde vítaní. Majka je milý a empatický človek a za naše deti by aj dýchala. Bojuje už dlhé roky za to, aby špeciálnym deťom vytvorila miesto, kam môžu chodiť a kde budú pochopené. Ponúka im toho veľa, okrem iného napríklad muzikoterapiu alebo každoročný letný tábor.

Približne v tom období, kedy sme začali navštevovať SPOSU, začala sa konať aj štvrtková klubovňa. A práve tieto štvrtky sa pre naše deti stali výnimočnými dňami, na ktoré sa tešia celý týždeň. Áno, aj moja dcérka, ktorá nemá žiadnu diagnózu, chodí sem rada, lebo je tu plno veselých a hrajúcich sa detí.

Chodia sem aj mladí študenti, na ktorých vidieť, že tieto deti majú radi a radi s nimi trávia svoj voľný čas. Robia s nimi domáce úlohy, spolu kreslia, pracujú alebo len vymýšľajú obyčajné detské „bláznovstvá“. A ak by niekto čakal, že za tými dverami nájde kričiace a o zem sa hádžúce deti (žiaľ, v dnešnej dobe je práve toto charakteristika detí s autizmom), tak bude veľmi prekvapený. Takéto očakávania sa mu vôbec nesplnia. Naopak, uvidí plno šťastných detí a mladých ľudí.

A pokiaľ sú šťastné naše deti, sme šťastní aj my rodičia.

Mamička Zuzka

Ako malá som milovala tábory. Vtedy mi ani nenapadlo, že môžem raz sama byť animátorkou v tábore pre deti s autistickým spektrom. Tieto tábory sú veľmi špecifické, iné, výnimočné. Môžete naplánovať celý program do úplného detailu, no aj tak príde situácia s deťmi, kedy sa vám plány zrútia ako domček z karát. Aj preto ma pozícia dobrovoľníka naučila byť flexibilnejšou, prispôsobivejšou, zlepšila som si schopnosť riešiť krízové situácie. Tieto deti vás neupozornia, že sa bude niečo diať. Jednoducho sa to stane.

V SPOSE BB sú deti, ktoré sa diagnosticky nachádzajú na rôznej časti spektra. Široké spektrum PAS znamená veľkú výzvu, ale HLAVNE široké spektrum RADOSTI. Pri práci s deťmi si človek často uvedomí veci, na ktoré vo svojom bežnom živote nemá čas alebo ho mať nechce. Naučí sa radovať z maličkostí, z malých krôčikov, ktoré sa predtým zdali samozrejmosťou. Keď dieťa samo chytí dospelého za ruku ako prejav jeho dôvery, to zahreje pri srdci. Hlavne vtedy, keď viem, aká neľahká bola cesta k tomuto „malému“ gestu. Podľa toho vidím, že čo robím, má zmysel. Myslím si, že spolupráca je na začiatku ťažká pre obe strany. Dobrovoľník môže mať všetky teoretické vedomosti sveta, no aj tak to nestačí. Je potrebné pracovať „tu a teraz“ a reagovať vždy na nové a nové situácie. Toto je veľká výhoda pre nás študentov. Mne ako študentke psychológie je v SPOSA BB umožnené dopĺňať si praktické vedomosti, ktoré sú v profesijnom živote nenahraditeľné. Vlastne môžem povedať, že SPOSA BB započala moju kariérnu orientáciu. Vďaka spolupráci s organizáciou som si vo štvrtom ročníku na gymnáziu bežala zmeniť maturitné predmety z medicínskych na psychologické. Momentálne študujem na výške už štvrtý rok. Robím to, čo ma baví. Dá sa povedať,
že SPOSA BB do veľkej miery podnietila moje študijné zameranie, a teda aj môj osobnostný rozvoj.

Aký je teda zmysel organizácie? Ľudia z okolia mi často hovoria: „Ja by som nedokázal robiť s takými ľuďmi.“ Aj ja som si myslela, že to nedokážem. Ale práve o tom to je. Posúvať svoje limity, prekonávať samú seba, hľadať spôsoby ako, ísť do neznáma a vykročiť z komfortnej zóny. Nebáť sa neistoty a toho, že budete nepripravení, pretože určite občas budete. Na niektoré situácie sa pripraviť nedá. Situácie v SPOSE BB ma prinútili rozvinúť správanie v neočakávaných situáciách.

Taktiež študentom spoločenských vied (a nielen tých) môže SPOSA BB slúžiť ako forma praxe popri škole. Sama veľakrát využívam praktické poznatky a spájam ich s teóriou. Asi najkrajšie pre mňa je to, keď vidím, že čo robím má zmysel. Úsmevy detí, keď sa podarí zapojiť ich do niečoho nového a neprebádaného, keď vidím, ako sa posúvajú. Nielen my sa snažíme niečo deti naučiť, ale aj deti učia nás a tak si vzájomne pomáhame v zdokonaľovaní sa.

Dobrovoľníčka Anna