Situácia, ktorá sa odohrala nedávno na strednej škole, rozšírila vo mne pesimizmus, ale zároveň aj hnev na súčasné elity, lebo atmosféra v spoločnosti by sa možno dala upokojiť veľmi rýchlo.
Keď vidíme žiakov, ako sa navzájom správajú prehnane násilnícky, znamená to, že niečo robíme zle my, dospelí.
Podporím to ešte poukázaním na to, ako aj v medzinárodnej situácii sa často odmieta čo i len pomyslieť na diplomaciu a dohovory.
len biť sa biť až do trpkého konca. Toto žiaci počúvajú denne z televízorov a považujú to za správny postoj, keď to hovoria „múdre hlavy“ z televízie.
Veľmi ma v tejto súvislosti oslovilo stanovisko môjho priateľa lekára, ktorý mi napísal. Mám možnosť trocha nahliadnuť do problematiky teenagerov, keďže dvoch mám doma a čo občas prinesú domov v podobe zážitkov, je naozaj niekedy hrôza.
Neviem, ako to je v iných mestách, ale asi to bude podobné. Už len fajčenie, užívanie žuvacieho tabaku a energetických nápojov je tak rozšírené medzi mládežou, že ak sa k tomu pridá závislosť od sociálnych sietí, tak táto zmes nedovoľuje vytvoriť v sebe oázu koncentrácie na čokoľvek iné, resp. učenie a prípadne usporiadať si myšlienky, ktoré by mali formovať ich ďalší život.
Mozog je vystavený takému chaosu, že potom musí niektoré procesy, ktoré by sa mali udiať v bdelom stave, riešiť v spánku, ktorý je nesmierne dôležitý po celý život a ktorý je narúšaný citovým, emocionálnym a chemickým chaosom z rôznych závislostí.
To produkuje spolu s rôznymi dnes médiami preferovanými správami prevažne negatívneho charakteru úzkosť a beznádej. Ak k tomu pridáme degustáciu návykových látok a pridávanie liekov na upokojenie, môže viesť k protichodným interpretáciám hodnôt v zrejúcej osobnosti.
A rodičia, sami vystresovaní z krátkodobej a dlhodobej perspektívy, predostieranej všetkými médiami už dávno prestali byť oporami pre stratu sebaistoty a niekedy aj integrity.
Ak dnešná mládež začne sama privádzať na svet potomstvo a sama nezažila respektíve nezažije stabilitu v živote, bude následná nastupujúca generácia len druhou odmocninou našich predchádzajúcich životov.
Aké vidím riešenie? Rodina, aj dnes, môže nastaviť, vytvoriť, stabilizovať a zvnútorniť štandardy - deťom potom ostanú navždy.
Škola sa môže, musí pridať, keďže stále platí a platiť bude, že kvantitou a kvalitou svojho pôsobenia nemá v spoločenských štruktúrach analógiu.
Už dlhodobým otáznikom je významné ubúdanie učiteľov, najmä na nižších stupňoch pôsobenia. Ich autorita je tu nespochybniteľná.
Som rád, že v našom Inštitúte sa naši pracovníci v rámci voľnočasovej rehabilitácie venujú žiakom, aby svoj voľný čas pokrývali rozumnými a zmysluplnými aktivitami.
No a napokon nezvládanie demokracie? Ako píše pán univerzitný profesor J. liba: „Výklad obsahu uvedeného slova je v súčasnosti viac ako flexibilný“.
Na záver k tým žiakom ešte - akú majú pred sebou perspektívu? My sme v detstve všetci chceli objavovať, vynachádzať, konštruovať.
Konzum, to nie je žiadna perspektíva a tie deti sú ešte múdre, cítia to.
Dušan Piršel
0800 105 707 
