Meningitída a encefalitída

Meningy – mozgové blany sú tri jemné vrstvy pokrývajúce nervové tkanivo mozgu a miechy, medzi týmito blanami je priestor, v ktorom prúdi likvor (mozgovomiechový mok). Úlohou likvoru je vyživovať a chrániť mozgové tkanivá, je sterilný a nesmie sa tam nachádzať žiadny mikroorganizmus. Meningitída je zápal dvoch blán mäkkej (pia mater) a  pavúčnice (arachnoidea). Toto závažné život ohrozujúce ochorenie sa môže prihodiť v každom veku. Spôsobujú ho baktérie, vírusy aj plesne. Vírusovú meningitídu spôsobujú enterovírusy, vírus mumpsu, herpetický vírus.
Ich priebeh je menej dramatický. Najčastejšie sa vyskytuje v detskom a dospievajúcom veku a  pôvodcami bakteriálnej infekcie sú meningokoky – spôsobujú hnisavý zápal mozgu ale aj meningokokovú sepsu, otravu krvi.

Pneumokoky baktérie bežne prítomné v dýchacích cestách a Haemophilus influenza B. Dôležité je vedieť túto infekciu včas rozpoznať. Vírusová aj bakteriálna infekcia sa vyznačuje súborom charakteristických znakov, ktoré by sme mali vedieť rozpoznať. Infekční ôvodcovia napadnú človeka s  oslabeným imunitným systémom, vyčerpaného, po prekonaní inej choroby. Infekcia sa šíri vzduchom, priamym kontaktom, stúpa v uzavretom priestore, v  kolektíve, škole. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou z človeka na človeka, nádchou, kýchnutím, kašľom aj bozkom rodiča, pitím z  jednej fľaše. Vo väčšine prípadov infekcia prebieha neškodne ako zápal horných dýchacích ciest. Pôvodcovia meningitídy sa ďalej môžu roz- širovať krvnou cestou z ložiska zápalu (nos, hltan). Môžu byť aj súčasťou mikroflóry v dýchacích cestách, prežívajú aj niekoľko mesiacov bez príznakov ochorenia a  imunitný systém ich drží pod kontrolou. Bacilonosiči môžu v takomto prípade nakaziť okolie. Imunita tu hrá dôležitú úlohu, tvorbou protilátok môže zabrániť vzniku meningitídy alebo aj prekonať ochorenie, ktoré prepukne.

Meningitída môže vzniknúť aj ako komplikácia zápalu prínosových dutín, zápalu stredného ucha. Prvé príznaky môžu byť signálom aj iných ochorení, ktoré nemusia byť závažné. Podobajú sa chrípke: celková slabosť, bolesť svalov, kĺbov, bolesť hlavy, problémy s trávením, triaška, vysoká horúčka do 40 °C, ktorá neklesá ani po  podaní liekov proti teplote, studené končatiny, dieťa je podráždené , nezvyčajne plačlivé, spavé, rýchle dýcha.
Potom nasledujú postihnutie centrálneho nervového systému, fotofóbia - neschopnosť znášať svetlo, fonofóbia - zvýšená citlivosť na zvuk, úporné bolesti hlavy, dávenie, na koži petechie - krvné podliatiny, sú definované ako modročervené škvrny vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, ktoré po zatlačení skleným pohárom nevyblednú. Infekcia spôsobí zlé zrážanie krvi, stuhnutie šije, pacient nedokáže urobiť predklon hlavy, dotknúť sa bradou hrudníka, tento pohyb vyvolá bolesť, kŕče a záchvaty. Čas hrá dôležitú úlohu, okamžitý transport do  nemocnice, privolanie záchrannej služby môže zachrániť ľudský život. Nasleduje rýchla a včasná liečba vysokými dávkami antibiotík intravenózne už do pol hodiny s kontrolou životne dôležitých funkcií, príslušnými laboratórnymi vyšetreniami, lumbálna punkcia, vyšetrenie likvoru, ktoré potvrdí typ baktérie, ktorá ochorenie spôsobila.

Ku komplikáciám patrí meningoencefalitída - prechod zápalu na mozog a meningoencefalomyelitída - prechod zápalu aj na miechu, pri ktorých môže dôjsť k  trvalým neurologickým poškodeniam, napríklad ochrnutie, epilepsia, strata sluchu, slepota, ochorenie srdca, v niektorých prípadoch aj amputácia prstov a končatín psychické poškodenie. Prevenciou je očkovanie, vyhýbanie sa uzavretým zafajčeným miestnostiam, správna životospráva, prísun vitamínov, pobyt na čerstvom vzduchu. Bakteriálna meningokoková meningitída je jeden z najrýchlejších zabijakov, preto aj osoby, ktoré boli v  kontakte s chorým človekom, by mali vyhľadať lekára a mali by mať zvýšený lekársky dozor.


Encefalitída
Zápal mozgu môže mať primárny pôvod, kedy mikroorganizmus napadne priamo nervové tkanivo, stav je vážnejší a sekundárna príčina, keď mikroorganizmus prenikne z  inej časti tela, sa vyskytuje častejšie. Encefalitídu spôsobujú predovšetkým herpes vírusy, pôvodcovia herpetického zápalu sliznice úst a dýchacích ciest a typického oparu na ústach. Ďalej tam patrí vírus ovčích kiahní a  pásového oparu (varicella zoster) a  pôvodca mononukleózy vírus Epstein Barrovej a vírusy, ktoré prenášajú komáre a kliešte Arbovírusy a spôsobujú kliešťovú encefalitídu a  lymskú boreliózu. Encefalitída má dvojfázový charakter, okrem príznakov uvedených pri meningitíde, postihnutý má kŕče a  záchvaty, tras mihalníc a pier, nekoordinovaný pohyb očí, monotónnu, pomalú a chaotickú reč, poruchy hybnosti a pamäti, dezorientácia ,porucha vedomia, kóma až smrť. Aj toto ochorenie si vyžaduje hospitalizáciu v režime absolútneho pokoja a  infúznej liečby. Stupeň poškodenia pri meningitíde aj encefalitíde závisí od včasnosti rozpoznania prvotných príznakov a zahájenia liečby. 

Bc. Jana Niklová
Zdroj: internet, www.stopmeningokok.sk