OZ socialDATA – takí ako Ty

Nemali žiadne informácie o tom, akým smerom sa môj stav bude uberať, nemali vo svojom okolí nikoho, kto by sa na nich usmial a povedal im, že môj život, hoci na vozíku a s istými obmedzeniami môže byť rovnako plnohodnotný ako ten ich. Alebo aj viac...
Vtedy, v týchto nesmierne ťažkých chvíľach pre mňa i pre mojich blízkych, som si povedala, že ja budem tým svetielkom na ceste iným. Nikomu som sa o tom nezmienila. Nemalo to význam. Sama som ešte nevedela, ako to urobím. Veď som sa ani len nevedela najesť a povedať slovo mama. Bola som úplne odpísaná. Vyjadrenia lekárov boli skeptické. Dnes tomu rozumiem, držia sa tabuliek, štatistík,... A  ja som sa im akosi vymykala a zrejme sa vymykám dodnes. Takmer štyri roky svojho života som zasvätila intenzívnej rehabilitácii, zbieraniu poznatkov a skúseností.
Boli chvíle, keď som sa chcela vzdať a práve v tej chvíli mi prišla správa od človeka, ktorý mi ďakoval za to, že som ho prostredníctvom svojich článkov povzbudila a motivovala. To ma utvrdzovalo v presvedčení, že to, čo robím, má význam. Niekedy v lete minulého roku som si povedala, že cvičenie nie je všetko, že rovnako dôležitá je aj duševná pohoda.


Spravila som niekoľko rozhodnutí, nie celkom chápaných mojim okolím. Napokon – nemusia chápať, nie je to ich cesta. Nasledujúceho pol roka som si pripadala ako na bobovej dráhe. Boli chvíle, keď som sa cítila sama a zbytočná a boli chvíle, kedy som jasne pocítila, že to, čo robím, má zmysel. V tej dobe som už mala zástupy prívržencov. Stále som však nemala poňatie ako chcem svoj sen premeniť v realitu. Som len človek a  neviem všetko. Vtedy som stretla môjho súčasného kolegu. Avšak nikdy by ma nebolo napadlo, že budeme pracovať na rovnakej veci. Je rovnako ako ja na vozíku. Po autonehode a iných srdce drásajúcich zážitkoch sa z neho stal usmiaty, pozitívny chalan ochotný kedykoľvek pomôcť. Zažili sme spolu kopec zábavy a aj vďaka nemu som zistila, že život na vozíku vie byť plnohodnotným a jedinečným zároveň. Druhým mojim kolegom je tiež môj kamarát. Ako jediný zo zakladajúceho výboru je chodiaci, bez nejakého hendikepu. Má však veľké pochopenie pre svet hendikepovaných. Kedykoľvek sme niekam išli, ochotne mi naložil i vyložil vozík, vybavil, čo som mu nakázala, odtlačil ma, kam som potrebovala.

Na jar roku 2017 skrsol nápad založiť OZ. Mali sme názov, mali sme mňa, mali sme cieľ. Ako svojich kolegov som si zvolila práve Tomáša a Ľuda. Vedela som, že ak jeden z nás stratí zápal a iskru, ďalší dvaja ho podporia. Božie mlyny melú pomaly, ale je to spoľahlivá firma. Sny sa plnia, ak je odhodlanie dostatočne veľké, o čom som sa presvedčila aj teraz.
Vzniklo úplne jedinečné OZ, na čele ktorého stoja, či lepšie povedané - sedia ľudia, ktorí všetko prežili na vlastnej koži. Zažili pád až na samé dno. Zažili prístup zdravotníkov, zažili pohľady okolia (ahaaa, človek na vozíku), zažili boj s úradmi, zažili podporu rodiny a svojich blízkych i to, keď im dokazovali, že i napriek hendikepu sa o seba vedia postarať. Že aj vďaka svojim asistentom dokážu zvládať všetko tak, ako každý „normálny“ človek. Ba čo viac, možno i lepšie. Tým, že vychádzame z osobných skúseností, sme ľuďom bližšie ako ktokoľvek iný. Bez hanby im odpovedáme na akokoľvek intímne otázky, i na tie, pri ktorých bežný človek odvráti zrak a pomyslí si svoje. Vieme, čo so sebou prináša život po nehode, či vážnej chorobe.

Vieme, aká dôležitá je aj komunikácia s rodinnými príslušníkmi tesne po nehode, či chorobe, keď sa úplne oprávnene boja o  život svojho blízkeho a  o  jeho ďalší vývoj. Komunikujeme s  mnohými lekármi, zdravotníkmi, úradníkmi... Je nás počuť, vidieť, sme tými, čo sa neboja rozprúdiť zábavu na miestach, kde akosi „skapal pes“. A  potom pred nás pristupujú cudzí ľudia a  vyjadrujú nám svoj obdiv. Ale my to nerobíme pre to. My iba ukazujeme svojmu okoliu, že náš život je taký ako hocikoho iného, iba používame namiesto nôh kolesá. To je celé. Práve toto je naša cesta. Máme svoje trápenia, svoje radosti, máme svoje rodiny, deti, partnerov. Sme autentickí a inšpirujeme byť autentickými aj ľudí nielen s hendikepom. Pracujeme na projektoch, ktorých cieľom má byť inklúzia práve hendikepovaných ľudí a  zmena vnímania väčšiny obyvateľ- stva. Áno, máme isté obmedzenia, nemáme problém o  nich hovoriť, komukoľvek poradiť, pomôcť mu zmeniť jeho myslenie a tým prispieť ku skvalitneniu jeho života.
Za krátku dobu existencie sa nám podarilo pozitívne ovplyvniť život a  konanie nielen ľudí s hendikepom.
A práve toto je to, čo nás napĺňa a ženie vpred. Sme takí ako Ty.

Dagmar Sváteková predsedkyňa OZ socialDATA