Občianske združenie Ostrov

Celá myšlienka pri vzniku občianskeho združenia Ostrov sa niesla v duchu pomoci ťažko zdravotne postihnutým. Tak ako sa hovorí v citáte – potrebujú nás, sme pociťovali aj my. Väčšina ľudí s postihnutím po skončení školskej dochádzky zostávala doma bez zamestnania. Podali sme pomocnú ruku a vzniklo občianske združenie Ostrov s cieľom integrácie do bežnej spoločnosti. Zo začiatku to boli hlavne ľudia s  mentálnym postihom, v súčasnosti sú to všetky postihy a aj civilizačné ochorenia.



Občianske združenie Ostrov nie je veľké počtom členov, lebo si chce udržať rodinný typ zariadenia, ale veľké svojou ústretovosťou, svojou otvorenosťou, svojim empatickým prístupom k svojim členom. Práca v školstve a nové zákony umožnili integráciu žiakov s rôznym postihom a vyvstávala otázka, čo s ľuďmi po  skončení školskej dochádzky, kde sa uplatnia. Na začiatku bolo pár nadšencov, ktorí založili občianske združenie. Začínali nepravidelnými stretnutiami, bez peňazí, s malým počtom. Vždy však chceli pracovať v tradičných remeslách a tomu boli venované aj projekty, vďaka ktorým získavali nejakú tú finančnú podporu. Na verejnosti sa prezentovali svojimi výrobkami a  tak sa dostali do povedomia verejnosti a pribúdali nám členovia a občianske združenie sa začalo rozrastať.


V rámci svojej činnosti realizujú tvorivé dielne, pravidelné aktivity zamerané hlavne na ručné práce – využívajú všetky techniky a  prácu so všetkými materiálmi, vzdelávacie aktivity, poradenstvo, terapie. Veľkou udalosťou sa začína každý rok v občianskom združení spoluprácou pri organizovaní benefičného koncertu Objatie tónov. Koncert je jedným z množstva, ktoré organizuje po celom Slovensku Občianske združenie Milan Štefánik. Možno sa niekto opýta v čom je vzdelávanie alebo práca s ťažko zdravotne postihnutými iná, ako s ľuďmi bez postihnutia. Veľa ľudí naozaj nevie, ako pristupovať k ľuďom s postihom. Nepotrebujú nijaký zvláštny prístup. Každý chce, aby sa k nemu správali tak, ako by boli bez postihnutia, ako k rovnocenným partnerom. Nepotrebujú ľútosť, nemusíme mať strach, že povieme niečo, čo sa nepatrí. Potrebujú porozumenie, ale to potrebuje každý z  nás. V  jednom je to ale predsa iné. Sú oveľa úprimnejší.