Stáva sa aj, že odmietame to, čo nám niekto ponúka z lásky alebo s úmyslom nám pomôcť. V partnerskom vzťahu podľa Berta Hellingera (Skrytá symetria lásky, B.Hellinger, G.Webber, H.Beaumont, Pragma, 2000), ak vznikne nerovnováha medzi dávaním a prijímaním sú láska medzi partnermi a vzťahy medzi ľuďmi v ohrození.
Vzniká to vtedy,
• ak jeden partner viac dáva alebo viac prijíma než druhý,
• keď to, čo je dávané z lásky, nie je prijímané s láskou.
Udržiavanie rovnováhy v dávaní a v prijímaní je pre vzťahy veľmi dôležité a nielen medzi ľuďmi, ale aj pre vzťah k sebe samému. Vo svojej psychologickej praxi som sa stretla s unavenými, vyčerpanými, ťažko depresívne rozladenými klientmi, ktorí sa obetavo starali o svojich ťažko chorých rodičov, o hendikepované deti a iných príbuzných, ktorí potrebovali pomoc. Vo väčšine prípadov išlo o ženy. Vyhľadali pomoc kvôli tomu, že boli fyzicky aj psychicky vyčerpané, cítili sa osamotené, ich pomoc bola prijímaná bez lásky a ocenenia najbližšími. Starostlivosť o ťažko chorého člena rodiny si vyžaduje čas, trpezlivosť, fyzickú silu a zdravie. Aj pre zdravého človeka je to vysoká záťaž, najmä keď má na starosti člena rodiny ležiaceho, vyžadujúceho obsluhu vo všetkých života dôležitých činnostiach deň aj noc. Hygiena, podávanie jedla, liekov, vyprázdňovanie, obliekanie, prevážanie, úradné vybavovanie, naplnenie času a pokojné zvládanie emocionálnych prejavov nespokojnosti. Toto všetko je veľmi náročné aj na psychický stav opatrovateľa.
V našej spoločnosti pretrváva tendencia brať túto starostlivosť ako samozrejmosť, čo sa dá pochopiť, ale neberie sa do úvahy v plnej miere, čo to znamená pre život opatrujúceho člena rodiny. Mnohé matky ostávajú so svojimi deťmi osamotené s nízkymi príjmami, ktoré nedokážu pokryť všetky potreby. Matky sa obetujú, ale pre nich už ostáva málo a tak ich energia sa vyčerpáva a ich schopnosť zvládať ťažkú záťaž klesá. Oslabuje sa aj imunita organizmu. To isté sa týka žien a mužov opatrujúcich svojich chorých partnerov alebo rodičov.
Dávajú viac ako dostávajú. Obetujú svoje zdravie a často majú pocity nedostačivosti, neschopnosti a pociťujú vinu, že nedávajú viac. Nastupuje pocit bezmocnosti. Ideálne je, keď členovia rodiny si podelia svoje úlohy a striedajú sa v starostlivosti o člena rodiny a neponechávajú to len na jednom členovi. Ideálne je, ak si vedia prejaviť uznanie, doprajú tým, ktorí sú najviac zaťažení, dostatočný čas na psychickú a fyzickú regeneráciu, spánok, oddych, doprajú aj zmenu prostredia tým, že ich zastúpia alebo nájdu spôsob ako sa postarať o hendikepovaného člena rodiny. Ak to neumožňuje rodina, potom je dôležité vyhľadať pomoc mimo rodiny. U nás opatrovateľské služby nie sú natoľko bežnou záležitosťou, aby to nebol problém. Tiež sú finančne náročné. Osamelí ľudia bez príjmov to nedokážu uhradiť. Financovanie opatrovateľov v agentúrach je tiež podhodnotené. Pomocou môže byť aj navštevovanie komunít združujúcich ľudí pri spoločných záujmových aktivitách, kde sa môžu podeliť o to, čo ich zaujíma a tiež môžu požiadať o pomoc v spoločnosti ľudí a nájsť ľudí ochotných poskytnúť pomoc. Ak bude táto pomoc prijatá s láskou a vďakou prinesie to dobrý pocit obom stranám. Kvalita štátnej moci sa prejavuje tým, že sa vie postarať o tých najslabších. Ak sa nevie, je dôležité si viac pomáhať navzájom. Myslíme aj na svoje vlastné zdroje, pomocou ktorých dokážeme zvládnuť ťažké životné skúšky. Môžu to byť priatelia, naše záľuby, umenie a vzdelávanie, šport a pohyb udržiavajúci naše telo v dobrej kondícii. Pri športe pozor na telesné preťažovanie. Dôležitá je nezaťažujúca strava obsahujúca dôležité živiny. A nezabúdajme aj na dostatočný spánok.
Čo je tiež múdre? Vedieť prijať to, čo zmeniť nemôžme. Mať odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžeme. A získať múdrosť, ktorá nám pomôže odlíšiť jedno od druhého. Starať sa o seba nie je sebeckosť, ale povinnosť, ktorú máme voči sebe, aby sme svoj život a úlohy v ňom zvládali v čo najlepšom stave fyzickom a v dobrej nálade.
Na záver budem citovať Chalila Džibrána (libanonský spisovateľ) v knihe Prorok píše o Dobre a Zle: Ste dobrí, keď sa usilujete dať seba samých. Ale nie ste zlí, keď chcete aj brať pre seba.
Želám Vám všetkým pekné letné dni. PhDr. Mária Sopková
Určite sa každému z nás stalo, že sa stretol u ľudí okolo seba s ochotou dávať a neochotou prijímať. Tiež s neochotou dávať a ochotou prijímať. Pre svoj život v partnerstve, v rodine vo vzťahu rodičia a deti alebo v inom vzťahu, napríklad v priateľstve, vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, zdravotník a pacient, či vo vzťahu k sebe samému, si nie vždy uvedomujeme koľko dávame a koľko dostávame.