Prirodzené dary a straty života

Často sa stáva, že sa nám o nich ťažko hovorí aj píše, lebo prinášajú menej príjemné pocity a emócie. Je dobré si uvedomiť, že každá strata ukrýva v sebe dar a zase naopak, dar v sebe ukrýva stratu.
Smrť blízkeho človeka je stratou. Najmä, keď ide o človeka z rodiny, matku, otca, súrodenca, dieťa, manžela, manželku. Môže to byť aj priateľ, priateľka, sused,suseda, kolega, kolegyňa, dobrý známy alebo dobrá známa. Ľudia, s ktorými nás zväzuje rodinné puto alebo priateľský vzťah, spoločne strávené chvíle pri práci, pri riešení problémov, či pri dôverných rozhovoroch. Strata prináša bolesť, smútok, a niekedy aj zúfalstvo. Je to prirodzená reakcia
a nedokážeme sa jej vyhnúť. Dôležité je prijať túto nepríjemnú stratu ako fakt, ako jav mimo našej vôle, ako Božiu vôľu, či vôľu Univerza alebo Vyššej moci. Prijať ju, hoci s bolesťou, ale zároveň aj s pokorou, nám pomáha uvedomiť si ohraničenie našich možností.
Prvé dni, týždne, mesiace po strate blízkej osoby pociťujeme hlboký smútok, bolesť, fyzickú slabosť, čo vyvoláva slzy a plač. Často sa nám vybavujú spomienky na jej slová, obrazy a sny o chvíľach strávených s ňou. Opakujúce sa sny pripomínajúce určitú udalosť alebo sny, v ktorých riešime problémy, či nevyriešené situácie. Kladieme si otázky, či sme urobili všetko, čo sme mali a mohli urobiť pre zosnulého blízkeho človeka. Objavujú sa pocity viny, prehlbuje sa smútok. Ak si vieme pomocou otázok uvedomiť a spoznať aj svoje zlyhania a poučiť sa, aby sme predišli chybným rozhodnutiam, potom toto trápenie splnilo svoju úlohu. A je to treba uzavrieť. Nie vždy máme takú moc, aby sme zabránili stratám vo svojom živote. Je zbytočné sa bičovať. Nie je to užitočné ani pre mŕtvych ani pre živých.

Pri strate blízkych prirodzený smútok trvá približne 6 -12 mesiacov. Je to u každého človeka individuálne. Plač je prirodzený prejav smútku a nie je dobré ho potláčať ani u seba ani u ostatných smútiacich. Kedysi bolo na vidieku zvykom, že k zosnulému chodili plačky - ženy, ktoré plačom vyjadrovali smútok z jeho straty a pomáhali blízkym naplno ho precítiť a prejaviť. Mnohí sa snažíme byť „silní“ a neplakať, čo nám nepomáha zvládnuť túto stratu. Dovoľme sebe aj tým druhým prejaviť prirodzený smútok aj plačom.
V psychoterapii poznáme techniky a postupy pomáhajúce zvládnuť emocionálne bloky stratou zraneného človeka, ktoré pomáhajú dostať bolesť zo straty pod racionálnu kontrolu.

Svojmu zosnulému sa môžme prihovoriť pomocou jeho fotografie alebo pomocou niekoho, kto ho bude zastupovať /v rámci psychoterapie/. Je veľa toho, čo by sme mu chceli povedať. Môžme si vytvoriť modelovú situáciu, nahlas sa mu prihovoriť a nechať voľný priebeh svojím pocitom a emóciám. Je
dôležité to naplno a úprimne prežiť.

Napr.: „Milý, milá ..................... ty si môj otec a ja som tvoja dcéra. Ďakujem ti za všetko to, čo som od teba dostala, za tvoj úsmev, za povzbudenie,
za tvoj čas, za to, čo si ma naučil. Ďakujem aj za spravodlivý hnev. Odpusť mi moje chyby a slová, ktorými som ťa zranila..... atď. Aj ja ti odpúšťam.
Nechávam ťa odísť a ja tu ešte nejaký čas ostanem, kým nepríde môj čas. Ostaneš v mojich spomienkach.“

Pomáha aj napísanie listu a jeho prečítanie nahlas.
Keď sa rozlúčime a naozaj ponecháme zosnulého človeka odísť, pocítime úľavu. Spomienky ostanú, ale bolesť sa zmierni. Budeme vnútorne vyrovnaní so stratou, ktorá prestane byť pre nás záťažou. Hovorí sa, že aj duši zosnulého sa bude dariť lepšie. Prestane byť privolávaná späť na tento svet, čo je pre ňu a jej odpočinok dôležité.
Trúchlenie smútiaceho ustúpi. Bude sa môcť sústreďovať na živých ľudí okolo seba a na aktivity podporujúce život na tomto svete.
Má príležitosť si viac uvedomiť životné dary, môže sa rozhodnúť ich zveľaďovať a rozdávať okolo seba.
Ak bolesť zo straty pretrváva viac ako 1 rok a bráni človeku žiť svoj život prirodzene, chodiť do práce, starať sa o deti, o seba alebo chodiť do spoločnosti, odporúčam vyhľadať odbornú pomoc.

PhDr. Mária Sopková