Tak v čom je problém? A aké riešenie? Ako život žiť, zmyslupne prežiť a vedieť si ho aj užiť? Poznajú to tajomstvo zdraví alebo inak obdarení?
Po odpoveď sme si zašli k odborníčke PhDr. Márii Sopkovej, priamo do ambulancie klinickej psychológie v Banskej Bystrici.
Keď bolí zub, chodí sa k zubárovi, keď duša, k psychológovi?
Ak máte súdržnú a funkčnú rodinu, priateľov, kolegov, žijete, pracujete a pohybujete sa v komunitách, kde sa cítite bezpečne a spokojne, tak je všetko v poriadku. Život je však plný zmien a prekvapení. Niektoré sú v našich rukách, iné režíruje sám osud. Obklopuje nás svet plný príjemných ale aj menej príjemných, neočakávaných udalostí a situácií, pôsobí na nás veľa faktorov, ktoré narúšajú harmóniu a pohodu. Každý deň je iný. Musíme sa prispôsobovať alebo riešiť to, čo príde. Tak je to aj so zdravím. Máme nielen fyzické telo, ale aj psychiku, ľudská myseľ má pamäť, kde sa ukladá všetko. Sú situácie a ťažkosti, ktoré nedokážeme zvládnuť sami, ani pomocou a radami blízkych ľudí, priateľov a v takomto prípade je úplne prirodzené, že využijeme odborné služby psychológov, psychoterapeutov, prípadne psychiatrov. Každý, kto urobí takéto rozhodnutie, si rieši touto cestou svoje ťažkosti. Môžu mať charakter emocionálny, citový, ale aj psychosomatický a vyslovene telesný. Telesné poruchy, ochorenia a rôzne fyzické ťažkosti sa odrážajú v ľudskom prežívaní, v myslení a v rozhodovaní. A to, ako prežívame svoje ochorenie alebo telesný deficit, ovplyvňuje kvalitu nášho života. Niekedy je potrebné rozhodnúť sa pre zmenu a v tom nám môže pomôcť odborník.
Ale sú tu stále i predsudky a stereotypy...
Návšteva psychológa už síce nie je také tabu, ako v minulosti. Rozhodovanie pre takúto pomoc je proces, ktorý má u jednotlivých ľudí rôzne trvanie. Mnohí to odkladajú a pristúpia k tomu až vtedy, keď problém výrazne obmedzuje kvalitu ich života. Obávajú sa posudzovania, mienky iných, odsúdenia, zníženia statusu v očiach iných alebo poklesu šancí na trhu práce a pod. Návšteva psychológa je chybne spájaná s „nálepkou duševne chorý“. Mnohí z nás netušia, čo ich pri návšteve psychológa čaká. Dostatok kvalitných informácií o priebehu návštevy vopred, je preto veľmi dôležitý.
Akí sú vo všeobecnosti dnešní pacienti? Starajú sa viac o svoje duševné zdravie ako generácia skôr narodených?
V súčasnosti už ľudia viacej vyhľadávajú pomoc aktívnejšie sami. Pomôcť zorientovať sa im pomáha aj dostatok odbornej literatúry alebo internet. Pozor však na neoverené a „vševediace“ zdroje! Tí ľudia, ktorí sa rozhodli situáciu aktívne riešiť, dôverujú, sú otvorení a spolupracujú, dosahujú vo svojom živote pozitívne zmeny v postojoch k sebe, svojmu zdraviu a k svojím vzťahom s ľuďmi okolo seba. Našou snahou je nesklamať ich.
Sú klientmi psychologickej ambulancie častejšie ženy alebo muži?
V súčasnosti sa to vyrovnáva. V minulosti to boli prevažne ženy, ktoré sa odvážili zaklopať na naše dvere. Muži väčšinou navštívia psychológa až vtedy, keď sa prejavia ťažkosti na fyzickej úrovni a prekvapia ich emocionálnymi reakciami, bránia im v normálnom fungovaní. U nás pomáhame ľuďom liečiť fóbické, úzkostné poruchy, psychosomatické ťažkosti, depresívne poruchy a ťažkosti, stavy celkového vyčerpania a vyhorenia. Muži sa tomu viac bránia, akoby to bol prejav slabosti. A pritom je to naopak. Zodpovednosť voči sebe je prejav vnútornej sily.
Návšteva zdravotne znevýhodneného pacienta u psychológa, aká je Vaša skúsenosť?
V minulosti som pracovala 10 rokov ako klinický psychológ v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, špecializovanom pracovisku pre liečbu pacientov po úrazoch chrbtice s poškodením miechy a mozgu, po náročných operačných výkonoch na pohybovom systéme. V súčasnosti sa stretávam v ambulancii s ľuďmi s kardiovaskulárnymi problémami, po rôznych úrazoch, mozgových príhodách, s onkologickými ochoreniami. Stáva sa, že títo chorí ľudia si odmietajú pripustiť psychické ťažkosti z obavy, že by ich niekto mohol považovať za duševne chorých, napriek tomu, že sa u nich prejavujú pocity smútku, hnevu, úzkosti, nerozhodnosti aj oslabenia mentálnych schopností v dôsledku traumatizácie. Ich reakcie sú prirodzené, nie sú prejavom choroby duševnej. Potrebujú spracovať svoju situáciu, prijať svoj zdravotný stav a urobiť pre seba to najlepšie. Aj s chorobou alebo s telesným obmedzením sa dá žiť dobre a dlho, ak človeka nevyčerpáva “boj s chorobou, boj s handicapom”. Pomoc psychológa a psychoterapeuta je v mnohých prípadoch veľmi užitočná. Naučí lepšie zvládať danú alebo novú, dovtedy nepoznanú životnú situáciu.
Psychologická pomoc a podpora rodinným príslušníkom, je odporúčaná?
Niekedy sa stretávam s ľuďmi, ktorí prichá- dzajú fyzicky aj psychicky vyčerpaní z dôvodu každodennej starostlivosti a opatrovania svojich zdravotne oslabených blízkych. Starostlivosť o blízkeho človeka prináša so sebou zvýšenú záťaž. Stáva sa, že sa to snaží zvládať iba jeden člen rodiny, manžel, man- želka alebo niekto z rodiny, kto žije v spoločnej domácnosti so zdravotne postihnutým človekom, alebo matka zdravotne postihnutého dieťaťa. Ak je človek sám v tejto situácii, vytráca sa z jeho života čas na dokonalý oddych a regeneráciu a tým aj radosť zo života. Je lepšie, ak sa táto starostlivosť rozdelí medzi viacerých členov rodiny, opatrovateľov, osobných asistentov a sociálne zariadenia. Je potrebné, aby zdravotne postihnutí ľudia boli vedení k samostatnosti v sebaobsluhe a sebestačnosti. Aj o tom by mali príbuzní byť poučení a malo by sa im pomôcť zbaviť sa pocitov viny, ak nepreháňajú zo starostlivosťou o svojho zdravotne postihnutého človeka. Tu je príležitosť, aby boli ľudia so zdravotným postihnutím podporovaní v iných daroch, ktoré nôžu rozvíjať.
Čitatelia Inak obdarených, máte otázky týkajúce sa duševného zdravia?
Téme psychiky a jej podpory pri zvládaní ná- ročných životných situácií sa budeme venovať aj nabudúce. Od PhDr. Márie Sopkovej, klinickej psychologičky, sa dozviete užitočné informácie, ktoré vás zorientujú alebo povzbudia.
Text a foto: Silvia Žabková
0800 105 707 
