Mám 39 rokov a celý život sa snažím nájsť si v tejto spoločnosti plnohodnotné uplatnenie. Aj sa mi to darí, i keď to niekedy stojí veľa námahy. Počas môjho života som stratila strašne veľa času hľadaním bezbariérového prostredia. Chcela by som prispieť k tomu, aby sa to iným stávalo čo najmenej. Používam prevažne elektrický vozík, pretože ma robí samostatnou. Dlhé roky sa venujem hlavne účtovníctvu, no popritom som riešila napr. chránené pracoviská. Športujem: hrám bocciu a pretekám v presnej orientácii.
Čo vás viedlo prijať ponuku OĽANO a vstúpiť na politickú scénu?
Predovšetkým to, že problémy zdravotne postihnutých sa neriešia dostatočne. Chcela by som byť spojovací prvok medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím a parlamentom.
S akým programom ste oslovili ľudí pred voľbami a čo chcete riešiť, resp. presadzovať ako poslankyňa NR SR?
Kľúčových bodov je niekoľko. Určite je to príjem a sociálne zabezpečenie opatrovateľov a osobných asistentov. Je to práca, ktorá by bola dobrá pre mnohých uchádzačov o zamestnanie, ale zatiaľ takýto človek nemá žiadne istoty a len veľmi oklieštené sociálne zabezpečenie, pretože chýba poistenie v nezamestnanosti či nemocenské poistenie. Ďalšou témou sú pracovné možnosti ľudí so zdravotným postihnutím, napr. cez lepšie podmienky chránených dielní a tiež odstránenie príjmových limitov na kompenzačné príspevky. Samostatnou oblasťou je dlhodobá starostlivosť o ľudí chorých a starých. Tiež by som chcela hľadať možnosti pre podporované bývanie, aby čo najviac ľudí so ZP sa učilo, resp. malo príležitosť ukázať, že dokážu byť samostatní. Nemenej dôležité miesto v mojom programe má univerzálny dizajn.
Ktorý problém vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím je podľa vás najpálčivejší, ktorí treba zákonom urýchlene riešiť v parlamente? Problémom sú nízke príjmy niektorých konkrétnych skupín, napr. opatrovateľov. Toto však nebude jednoduchá úloha, pretože bude treba hľadať predovšetkým zdroje.
Ako vnímate postavenie žien na vozíku a inak zdravotne postihnutých žien v našej spoločnosti, myslíte si, že sa im venuje dostatočná pozornosť?
Ako žena na vozíku si myslím, že sa o nás hovorí málo. Nikto nepozná naše problémy, aj preto, že sami o nich málo hovoríme. Verím, že sa nám spoločne podarí naštartovať nejaké pozitívne zmeny v spomenutých oblastiach v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Chcela by som predovšetkým spájať všetkých, ktorým život týchto ľudí nie je ľahostajní. Mali by sme byť jednotní. Ďakujem za rozhovor,
Ľ. Gričová, marec 2016
0800 105 707 
