Obe stretnú mužov, ktorí zamávajú ich stereotypným životom.
Ako sa s tým všetkým popasujú? Rozdelí ich to, či zblíži?
Úryvok z knihy
Odkladám noviny a podídem k nej bližšie. „Keď si stále so mnou, kedy stíhaš žiť?“ prekvapila ma otázkou. „Máte pocit, že pred vami stojí dáky nebožtík? Srdce mi bije, krv v žilách tečie a jesť mi chutí. A s vami je veselo, tak sa nemám na čo sťažovať.“
„Jáj, dievča, nehnevaj ma. Vieš, prečo sa to pýtam.“ Zostávam ticho. Čo jej mám na to odpovedať, že keby som nemala ju, tak som sama ako prst? Nemám nikoho. Keď prídem domov, čaká ma pes a radosť mi robí káva. Bez problémov ju môžem chlipkať pri telke. Patrím k menšine ľudí, ktorí po káve v pohode zaspia. Mám jej porozprávať, ako som si minulý rok na Vianoce kúpila kávovar sama pre seba? Akurát by odo mňa chytila depku a nepomohlo by jej, ani keby sme sa zahrali Aktivity.
„Takto to, moja, už ďalej nepôjde.“ „Prepáčte, ale nerozumiem vám,“ obe sme vedeli, že sa robím hlúpou úplne zbytočne. „Katka, neviem o tebe skoro nič. Kedysi som nebola taká tárajka ako teraz. Ticho je veru planý spoločník, a tak ti tu táram každý deň príhody, o ktorých už ani neviem, či sú pravdou, alebo sú len snami, ktoré sa nikdy nesplnili. Ak chceš v starobe na niečo naozaj spomínať, je načase, aby si sa, dievča moje, prebrala. Lebo čas letí rýchlo. Príliš rýchlo.“
Tu ju nájdete https://elist.sk/ obchod/zavan-minulosti/
0800 105 707 
