V takýchto chvíľach sa pred „útokom” nostalgie treba brániť pozitívnym myslením na to, že v poslednom čase sa hendikepovaným vychádza čoraz viac v ústrety. Pribúdajú bezbariérové prístupy do nových objektov, kultúrne ustanovizne vytvárajú podmienky pre to, aby sa na verejné vystúpenia dostali aj vozičkári, mnohé mestá a obce pri opravách a rekonštrukciách vytvárajú bezbariérové verejné priestory. Niektorých však ani pri týchto argumentoch nepúšťa nostalgia zo svojich pazúrov tvrdiac, že im chýbajú vychádzky do prírody, vôňa lesa, žblnkot horského potoka, pomyselné pošteklenie neďaleko letiaceho motýľa. Nuž, aj pre takýchto vytrvalých nostalgikov máme plný pohár optimizmu. Neponúkneme síce lokality plné húb zjazdné na vozíku, ani zber kvetov a liečivých bylín po horských lúkach, ale... V rámci projektu Tatry bez bariér boli v uplynulých rokoch upravené alebo nanovo vybudované turistické trasy vhodné aj pre pohybovo hendikepovaných turistov. Prvé štyri sprístupnili Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) v spolupráci so spoločnosťou Hartmann-Rico už v roku 2007. Neskôr k nim pribudli ďalšie trasy. V súčasnosti je na území TANAP a Pienin prístupných osem značkovaných turistických chodníkov pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu o celkovej dĺžke 31 kilometrov. Postupne sa prejdeme po lesných cestách v Tichej, Bobroveckej a Roháčskej doline, navštívime Popradské pleso, turistické značky nás povedú po trasách Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata, Tatranská Javorina – Podmuráň, Lysá Poľana – Bielovodská dolina, a nakoniec nakukneme do Prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku. Dúfame, že informácie a zaujímavosti o jednotlivých trasách, ktoré si prečítate v nasledujúcich dňoch na portáli vozickar.sk, budú mnohých inšpirovať aspoň k jednému výletu do lona tatranskej prírody.
Tichá dolina v Oraviciach
Oravice, ako prímestská časť okresného mesta Tvrdošín, sú známym turistickým centrom. Keďže sú vzdialené len 14 kilometrov od pohraničného oravského mesta Trstená, často sú navštevované aj poľskou klientelou. V tejto lokalite je pre milovníkov turistiky lákadlom Juráňova dolina na území Tatranského národného parku (TANAP). Potok Biela voda v nej vytvára úzky kaňon s menšími vodopádmi. Nemenej zaujímavá je aj päť kilometrov dlhá Tichá dolina na severnej strane Západných Tatier, ktorou vedie lesná cesta tvoriaca bezbariérovú turistickú trasu. Nástup na ňu je približne 200m od centrálneho parkoviska v Oraviciach. Dolinou preteká Tichý potok. Jeho pravý breh tvorí hranicu TANAP-u. Sútokom Tichého a Juráňového potoka v nadmorskej výške 828 metrov začína rieka Oravica. Tichá dolina je súčasťou Podtatranskej brázdy, ktorá v Poľsku pokračuje kotlinou Zakopané. Dolina je široká s veľmi malým prevýšením. Severnú časť doliny lemuje Magura vysoká 1 232 metrov, od juhu sa vypínajú, oddelené dolinami, tatranské štíty Ježov Vrch (1 086 m), Čapľovka (1 096m) a Turek (1 186 m). Dolinou vedie asfaltová cesta, ktorá v dolnej časti prechádza do Juráňovej doliny. Turistickú prechádzku môžete spojiť s návštevou aquaparku. Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou. Teplota sírano-vápenato-horečnatej vody sa pre potreby dvoch otvorených bazénov pohybuje v rozmedzí od 34° do 38° C. Voda má priaznivé účinky na organizmus, najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek.
Začiatok trasy: Oravice
Koniec trasy: Horáreň v Tichej doline
Dĺžka trasy: 3,4km
Povrch: asfalt
Náročnosť: So sprievodcom
Bobrovecká dolina v Oraviciach
Najdlhšou dolinou v Oraviciach je Bobrovecká s rozlohou deväť štvorcových kilometrov. Nachádza sa v severnej časti Západných Tatier. Charakterom je ľadovcová dolina s prirodzeným výskytom teplých prameňov, ktoré z podzemia výdatne zásobujú oravické termálne kúpaliská. Názov doliny je odvodený od názvu blízkej obce Bobrov, založenej okolo roku 1600. Do doliny sa vstupuje na rázcestí v Oraviciach, končí v Bobroveckom sedle. Napriek tomu, že celá dolina je v Tatranskom národnom parku, až po odbočku na sedlo Umirná ňou vedie asfaltová cesta, ktorá pokračuje štrkovou cestou až po hornú časť doliny. Južnú stranu doliny tvorí časť od Lúčnej cez Kasne a Domčinú po Osobitú. Zo severnej strany vidno Jambor, Bobrovec, Rovienky, Kíčer, Umrlú a Ježov vrch. Takmer celou dolinou tečie Bobrovecký potok. Najkrajšou časťou Boroveckej doliny je tiesňava Skalná brána. Celá dolina má podložie prevažne z vápencov a dolomitov. Horná časť doliny je klasickým príkladom riečnej doliny. V minulosti sa z okolitých vápencov pálilo vápno. Základy vápenných pecí sa zachovali až dodnes. Z minulosti pridávame ešte jednu povesť. Vraj dolina bola jedným zo zbojníckych sídiel a poklady, ktoré tam zbojníci poukrývali, stále čakajú na svoje odhalenie. V súčasnosti je Bobrovecká dolina vodným zdrojom Oravského skupinového vodovodu zásobujúceho pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce. V doline na Jašteričom je termálny bazén. Na Vaničke vyviera Sarková voda. Hovorí sa, že má liečivé účinky.
Začiatok trasy: Oravice
Koniec trasy: Pod Grúnikom
Dĺžka trasy: 3,2km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom
Roháčska dolina
Dolinu tvaroval ľadovec dlhý viac ako 12 kilometrov a široký vyše 200 metrov. Patril k najväčším v celých Tatrách. Jeho pozostatkom sú v jej závere Roháčske jazerá. Návštevníkovi sa už počas prechádzky po ceste vedúcej k bývalej Ťatliakovej chate naskytnú krásne výhľady na hlavný hrebeň Roháčov – skupinu Baníkova, Troch kôp, Plačlivého, Ostrého Roháča a Volovca. Pri troche šťastia môže pozorný turista vybavený ďalekohľadom pozorovať už z priestoru Roháčskej doliny kamzíka, svišťa či orla skalného. Roháčska dolina je mimoriadne bohatá na výskyt chránených rastlinných a živočíšnych druhov. Aj preto sú Roháčske plesá vyhlásené za prírodnú rezerváciu s vyšším stupňom ochrany. Dolina je odvodňovaná Roháčskym potokom, ktorý má priemerný ročný prietok 3 700 litrov vody za sekundu. Počas výdatných dažďov či jarného topenia snehu sa prietok zvyšuje až na päťnásobok. Značkovaný chodník vedie už zo Zuberca po Ťatliakovu chatu. Nástup na túru je ideálny od parkoviska rekreačného strediska Zverovka, kde sa nachádza aj najnižšie položené pleso v Tatrách – pleso pod Zverovkou (983 metrov nad morom). Počas výletu môžete navštíviť Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestovej. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy –Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú ani technické stavby, ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň či hrnčiarska pec. Vstup do múzea je pre ťažko zdravotne postihnuté osoby bezplatný, k dispozícii je aj WC pre vozičkárov.
Začiatok trasy: Zverovka
Koniec trasy: bývalá Ťatliaková chata
Dĺžka trasy: 3,1km
Povrch: asfalt
Náročnosť: so sprievodcom
Popradské pleso
Východiskovým bodom tejto bezbariérovej turistickej trasy je parkovisko pri zastávke Tatranskej elektrickej železnice Popradské pleso. Celá trasa vedie po asfaltovej ceste v turisticky obľúbenej a často vyhľadávanej Mengusovskej doline. Správnym smerom vás povedie modrá turistická značka. Najnáročnejších je niekoľko prvých sto metrov s prudším stúpaním, takže sprievodca vozičkára by mal byť fyzicky zdatný. Zvyšok trasy až po Popradské pleso je už len v miernom stúpaní a zdoláte ju bez väčších problémov. Počas tejto turistickej vychádzky si môžete oddýchnuť na niekoľkých štýlovo vybudovaných odpočívadlách. Nezabudnite, že cesta späť bude rovnako náročná, s úsekmi, na ktorých bude potrebné poriadne brzdiť. Popradské pleso leží vo výške 1 494 metrov nad morom v prostrednej časti Mengusovskej doliny, pred ústím Zlomísk na hornej hranici lesa. Z jednej strany sú zrázy Ostrvy, z druhej zalesnené výbežky Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m. V 18. storočí sa nazývalo aj Rybie pleso, pretože bolo jediné na južnej strane Tatier, v ktorom v tom čase žili ryby. Prvá turistická chata pri Popradskom plese bola postavená v roku 1879.
Začiatok trasy: zastávka TEŽ Popradské pleso
Koniec trasy: Popradské pleso
Dĺžka trasy: 4,5km
Povrch: asfalt
Náročnosť: so sprievodcom
Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata
Táto trasa je vo Vysokých Tatrách azda najobľúbenejšia. Zrejme aj pre to, lebo umož- ňuje kombinovať pešiu turistiku po viacerých chodníkoch s využitím pozemnej lanovky. My ponúkame len trasu vhodnú pre vozičkárov. Zo Starého Smokovca na Hrebienok sa dostanete po asfaltovej ceste dlhej 2,9 kilometrov s prevýšením 280 metrov asi za hodinu. Z Hrebienka po chodníku s prírodným spevneným povrchom o dĺžke 1,3 kilometrov a s prevýšením 50 metrov dôjdete k Rainerovej chate približne za 30 minút. Na tomto výlete popri obdivovaní prekrásnej tatranskej prírody si pripomeňte jednu doslova kráľovskú výnimočnosť tejto lokality. Chodník smerujúci k Rainerovej chate 24. októbra 2008 otvárala samotná britská kráľovská Výsosť Alžbeta II. Prvý jednoduchý jednopriestorový turistický prístrešok v ústí Veľkej Studenej doliny na Starolesnianskej poľane dal postaviť už v roku 1863 smokovecký hotelier Ján Juraj Rainer. Chcel takto uľahčiť výlety svojich zákazníkov do Studených dolín a na Lomnický štít. Chata svoje poslanie plnila do roku 1884. Kvôli stúpajúcej návštevnosti v tejto lokalite hoteliér postavil väčšiu chatu – hotel Kamzík a Rainerova chata slúžila už len ako nocľahá- reň, najmä pre nosičov a horských vodcov, neskoršie ako sklad paliva. V roku 1983 dala Správa Tatranského národného parku chatu ako pamiatkový objekt zreštaurovať. V roku 1997 sa ju Peter Petras rozhodol so súhlasom vedenia národného parku interiérovo zrekonštruovať. O rok neskôr, pri 135. výročí jej postavenia, bola chata opäť otvorená pre verejnosť.
Začiatok trasy: pri dolnej stanici pozemnej lanovky Starý Smokovec.
Koniec trasy: Rainerova chata.
Dĺžka trasy: 4,2km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom
Tatranská Javorina - Podmuráň
Tento výlet je vhodný aj pre menej zdatného vozičkára a jeho prípadný sprievod. Nástup na trasu je pri drevenom kostole sv. Anny v maličkej podtatranskej obci Tatranská Javorina. Pri kostole odbočíte doľava a budete sa držať cesty. Tá smeruje priamo do Javorovej doliny.
Turistický chodník sa vinie Javorovou dolinou popri riečke Javorinka. Názov 10 km dlhej doliny vystihuje skutočnosť, že v okolitých lesoch mali v minulosti významné zastúpenie práve javory. Lesy niekdajšieho javorinského veľkostatku však značne utrpeli masívnym výrubom pre potreby niekdajších javorinských železiarní a lepenkárne, ako aj výrobou dreveného uhlia. V súčasnosti je v Javorovej doline zastúpenie javorov minimálne,
v niektorých lokalitách úplne vymizli. Po prejdení 2,2 kilometrov s prevýšením len 75 m po zhutnenom štrkovom povrchu turistov privíta jedinečná geologická expozícia Vysokých Tatier vo voľnej prírode. V Podmuráni sú vystavené vzorky jednotlivých druhov hornín dotlačených do Tatier ľadovcom.
Na skalách sú tabuľky s názvom horniny, popisom jej pôvodu a veku s dodatkom, ktorá časť Tatier je z tej-ktorej horniny vytvarovaná. Malé vzorky každého druhu vystavenej horniny sú zbrúsené tak, aby bola jasne viditeľná jej štruktúra. Súčasťou geologickej expozície v prírode sú aj panely s fotografiami a podrobným popisom samotného zrodu Tatier, spôsobu a časového obdobia vyzdvihovania, ako aj tvarovania najmenších veľhôr do dnešnej podoby.
Začiatok trasy: Tatranská Javorina
Koniec trasy: Horáreň Podmuráň
Dĺžka trasy: 1,9 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: bez sprievodcu
Lysá Poľana – Bielovodská dolina
Bielovodská dolina dlhá vyše 10 km je najväčšou dolinou Vysokých Tatier. Z východu ju lemuje rázsocha javorinskej Širokej, na západe štátna hranica s Poľskom stúpajúca hrebeňom až po vrchol Rysov. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier vytvára v závere doliny mohutný skalný amfiteáter. Popri riečke Biela voda stúpa dolina lesným prostredím na Poľanu pod Vysokou. Otvárajú sa tu výhľady do troch bočných visutých dolín – Svišťovej, Kačacej a Českej, zdobených plesami a výraznými vodopádmi (Český vodopád a Hviezdoslavov vodopád). Dolina dostala svoj názov podľa potoka Biela voda. Jeho dno vystielajú granitové biele okruhliaky. Bielovodská dolina bola už v 18. storočí pastierskym terénom piatich goralských obcí, a preto sa aj v jej názvosloví
uplatnili ľudové pojmy z pastierskej terminológie. Platí to aj o dávnejšom názve Podúplazská dolina, ktorý vystihuje alpínsky charakter doliny so strmými trávnatými svahmi posiatymi skaliskami. Dolina sa nachádza na poľsko–slovenských hraniciach. Nástup na túru je vzdialený asi 200 metrov od parkoviska. Turistický chodník vstupuje do doliny na hraničnom prechode Lysá Poľana. Potom smeruje popri riečke Bialka, ktorá tvorí štátnu hranicu. Do Poľska sa bez problémov dostanete cez hraničný priechod v Lysej Poľane. Pre bezbariérovú turistiku je upravená len časť doliny.
Začiatok trasy: Lysá Poľana
Koniec trasy: Horáreň v Bielovodskej doline
Dĺžka trasy: 4 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom
Prielom Dunajca
Posledná bezbariérová trasa, ktorú v rámci projektu Tatry bez bariér navštívime, paradoxne v Tatrách nie je. Musíme sa presunúť do Pieninského národného parku, kde majú turisti k dispozícii takmer 40 km značkovaných chodníkov. Jedným z nich je aj viac ako 8 km dlhý bezbariérový náučný chodník Prielom Dunajca s desiatimi zastaveniami. Turistický výlet Prielomom Dunajca patrí k najkrajším na Slovensku. Vychádza z Červeného Kláštora až po ústie Lesníckeho potoka a dlho kopíruje pravý breh meandrujúceho Dunajca. Chodník vedie po Pieninskej ceste, ktorá už v 19. storočí spájala Červený Kláštor s poľskými kúpeľmi Szczawnica. Na tomto úseku cesta prechádza cez národnú prírodnú rezerváciu Prielom Dunajca, kde je niekoľko romantických zákutí opradených ľudovými povesťami. Na začiatku prielomu sa koryto Dunajca výrazne zužuje. Toto miesto sa nazýva Jánošíkov skok a voda tu pri šírke 10 metrov dosahuje hĺbku až 12 metrov. Pri treťom meandri Dunajca sú na svahu Holice (828 m), skalné veže vysoké 80 metrov. Ich názov Sedem mníchov tiež súvisí s ľudovou povesťou. V závere prielomu Pod Osobitou skalou vyviera krasový prameň Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Traduje sa, že kto sa z neho napije, dožije sa sto rokov. Nevšedný a bohatý prírodný potenciál Pienin využíval človek už v praveku. A hoci tu usídľujúci sa ľud prevažne choval a pásol dobytok alebo v malom ťažil kameň či tehliarsku hlinu, jeho zásahy zanechali na tunajšej prírode len minimálne stopy.
Začiatok trasy: Červený Kláštor
Koniec trasy: Lesnica
Dĺžka trasy: 8 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom
Ján Szabó
http://www.vozickar.sk/projekt-tatry-bez-barier-ma-osem-tras/
0800 105 707 
