Pri preventívnej prehliadke sa majú vyšetrovať aj sliznice v dutine ústnej, jazyk a pravdaže gingíva, teda ďasno, či nie je zapálené, opuchnuté, uvoľnené... tieto príznaky môžu byť prejavmi parodontálnych ochorení. Medzi zubom a ďasnom je priestor – žliabok (tzv. gingiválny sulcus), fyziologicky je normálne 1 až 2mm hlboký a pri vyšetrovaní parodontálnou sondou by nemalo ďasno krvácať, nemal by tam byť zubný povlak, zubný kameň, alebo tlačiť široká plomba, protetika. To je ideálny stav, ale najviac povlaku sa ukladá práve v tomto ,,žliabku“.
Preto je veľmi dôležitá technika čistenia zubov – či sa tam vieme správne dostať a pravdaže aj zubná kefka. Správna zubná kefka, by mala mať menšiu pracovnú hlavičku, aby ste sa dostali k zadným zubom bez dávivého napínania, husto osadené vlákna – aby, čo najviac „štetiniek“ rozrušilo a zotrelo povlak a hlavne vlákna by mali byť mäkké, aby sme ich adaptovali práve do spomínaného žliabku. Ďasná sú jemný orgán a netreba ich škriabať tvrdou kefkou.
V dnešnej dobe už existujú aj špeciálne roztoky alebo tablety aj na domáce použitie, na zvýraznenie povlaku. Takzvané „ofarbovače“ zubného povlaku. Je to výborná pomôcka aj pri deťoch, ktoré si nevedia baktérie predstaviť, ale hneď pochopia, že to, čo je tmavo modré je špinavé a v tom sú baktérie.
Najviac povlaku je pri ďasnách a rodič, alebo opatrovník pri starostlivosti o dutinu ústnu vidí ešte nedostatky a môže dočistiť povlak detailne. Vlákna zubnej kefky, treba adaptovať smerom k ďasnu pod 45° uhlom a jemným kmitavým pohybom, v malých krúžkoch sa presúvať od zuba k zubu. Najlepšie je si to vyskúšať priamo v ambulancii dentálnej hygieny. Každý jedinec inak tlačí na kefku, robí iné krúžky, alebo 40 rokov používa nesprávnu techniku čistenia a tak zbaviť sa návykov z minulosti je niekedy ťažké.
Chce to tréning pod dohľadom, ako každá iná činnosť.
A akú zubnú kefku vybrať? Na túto tému si napíšeme nabudúce.
Andrea Snopková dipl.d.h. www.dental-lady.sk
September 2016
0800 105 707 
