Odvtedy je doma. Pred dvomi rokmi bol náhle operovaný. Mal zauzlené črevá. Urobili mu vývod z hrubého čreva, a preto potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Je ležiaci. Treba mu podať jedlo, polohovať, prezliekať,... Deti sú mi veľkou oporou, pomáhajú so všetkým, no chodia do práce a ja som celé dni s mu- žom sama v byte. Rodičia ma vždy učili, že sa mám vždy k životu stavať čelom a spoliehať sa sama na seba, že to budem potrebovať. Tak sa snažím nestrácať optimizmus, no je to veľmi, veľmi ťažké. A tak som hľadala, kto by mi v tejto situácii pomohol a natrafila som na zvolenskú firmu Spig, ktorá nám namontovala stropný zdvihák, lebo ten je nevyhnutnou pomôckou v našom byte, pretože už nikto nevládal muža zdvíhať... Ten mladý chlapec, ktorý sa bol u nás pozrieť a rozhodnúť, aký zdvihák budeme potrebovať, bol veľmi milý. Spolu sme všetko spísali a keď odišiel, dávala som mužovi dolu tepláky (sedel na kolieskovej stoličke). Z tej stoličky spadol, nikto nebol doma, nemal mi kto pomôcť, tak som si dovolila zavolať toho mladého chlapca, Jakuba Jasíka, ktorý aj keď stál v kolóne áut v Rači, sa s autom otočil a o 15 minút bol u nás a muža zdvihol. Vohnalo mi to slzy do očí a zostala som šokovaná, lebo s takým láskavým prístupom sa v dnešnom svete nestretnete.
Jakub nám pomohol aj druhýkrát...
Človek si vždy aspoň zhruba naplánuje, čo treba cez deň urobiť, čo navariť, čo v domácnosti spraviť. A tak som si myslela, že dnes sa nič zvláštneho neudeje a všetko pôjde tak ako každý deň. Ale zdravotný stav môjho muža sa postaral o opak. Všetko bolo v poriadku až dovtedy, pokým mi muž povedal, že ide objednať potraviny cez internet. Pomaly sa presúval na stoličke k počítaču. Ja som mala nejakú robotu v kuchyni a zrazu počujem, že muž na mňa volá, aby som mu pomohla, lebo si chcel na stoličke urobiť pohodlie a hoci som mu držala operadlo, spadol rovno pod počítač a ostal ležať, lebo je bezvládny.
Boli sme doma sami dvaja a čo teraz? Nechcem nikoho zo susedov otravovať, tak som zobrala mobil a s dosť stiahnutým žalúdkom som si dovolila zavolať Jakubovi Jasíkovi. Vysvetlila som mu, čo sa stalo a on o 10 minút skutočne prišiel a muža zdvihol a posadil do kresla v obývačke k televízoru. Z toho kresla už nemá šancu spadnúť. Znovu ma to dojalo, a tak mi nedá nenapísať, že Jakub je perfektný a láskavý človek, ktorý má ľudí rád. Naša rodina je pre neho cudzia, a napriek tomu mi ešte nikdy neodmietol pomoc. Týmto mu chcem poďakovať a vyjadriť svoj veľký obdiv k jeho láskavosti a nezištnej pomoci,ktorú venuje aj neznámym ľuďom. Dúfam, že tam „hore“ bude niekto na neho dávať veľký pozor.
Jana Kubišová
