Niektoré typy zariadení sú určené len pre klientov s vysokým stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby (minimálne V. stupeň), pri iných postačuje, ak klient dosiahne niektorý z nižších stupňov odkázanosti (II. - VI. stupeň). Niektoré zariadenia sú určené pre okruh fyzických osôb s taxatívne určenými zdravotnými postihnutiami (osoby nevidiace alebo prakticky nevidiace, slabozraké, nepočujúce alebo osoby s ťažkou obojstrannou nedoslýchavosťou).
Výnimkou je zariadenie pre seniorov (predtým nazývané ako domov dôchodcov), kedy nemusí fyzická osoba pre prijatie do tohto zariadenia automaticky spĺňať podmienku odkázanosti na pomoc inej osoby či vymedzeného zdravotného postihnutia. Ide o klientov v dôchodkovom veku, ktorí požiadali o uvedenú sociálnu službu z iných vážnych dôvodov. Tieto však nie sú v zákone taxatívne upravené. Úlohou sociálneho pracovníka je vždy individuálne posúdiť závažnosť uvádzaných dôvodov. Môže ísť napr. o osoby, ktoré sú alebo boli týrané alebo iným spôsobom zneužívané, osoby, ktoré stratili bývanie a v dôsledku vysokého veku je ohrozené ich zdravie alebo život.
Zákon upravuje aj iné typy zariadení (napr. špecializované zariadenie, denný stacionár). Denný stacionár sa nepokladá za pobytové zariadenie (predtým šlo o domov sociálnych služieb s denným pobytom), ale ide o ambulantnú formu sociálnej služby, v ktorej sa poskytuje sociálna služba iba počas dňa. Aj keď sa špecializované zariadenie pri poskytovaní jednotlivých činností významne neodlišuje od domova sociálnych služieb, bolo zaradené ako samostatné zariadenie, nakoľko prax si takúto potrebu vyžiadala. Ich osobitosťou je možnosť dôslednejšieho a intenzívnejšieho zamerania na osoby s vybraným druhom zdravotného postihnutia (napr. s Alzheimerovou chorobou) pomocou odborníkov s potrebnými vedomosťami, znalosťami a zručnosťami.
V zariadení podporovaného bývania sa primárne zabezpečuje dohľad a v rámci neho taká podpora a vedenie, ktorá pomáha klientom k schopnosti viesť relatívne samostatný život, vykonávať úkony sebaobsluhy, starať sa o domácnosť, zúčastňovať sa na rôznych sociálnych aktivitách, ale napr. aj chodiť do práce. Určuje sa aj rozsah potrebného dohľadu, ktorý je možné určiť dvomi spôsobmi: buď v hodinách alebo súhrnom úkonov, pri ktorých potrebuje klient dohľad.
Práve v rámci tejto skupiny zariadení sociálnych služieb sa nachádzajú aj také, v ktorých je možné priamo poskytovať aj ošetrovateľskú starostlivosť (napr. domov sociálnych služieb, Špecializované zariadenie) a nie je potrebné, aby klient navštevoval za týmto účelom zdravotnícke zariadenia.
Júl - august 2014