Toto je nesprávne pomenovanie, nakoľko ona je síce nepočujúca, ale vie hovoriť. Možno to široká verejnosť nevie, ale mnohí nepočujúci sa vďaka tvrdej drine a za pomoci špeciálnych odborníkov, logopédov, surdopédov vedia naučiť rozprávať. Nesprávne pojmy z oblasti zdravotného postihnutia sa bežne objavujú aj v našich médiach, medzi politikmi či ďalšími aktérmi vystupujúcimi na verejnosti. Preto som v spolupráci s kolegyňou Annou Šmehilovou oslovila viacerých odborníkov z oblasti zdravotného postihnutia, organizácie zastrešujú- ce rôzne druhy postihnutia, a najmä v duchu hesla „nič o nás bez nás” samotných ľudí so zdravotným postihnutím aby sme zozbierali nesprávne používané termíny a ponúkli ich správne znenie.
Pre koho je tento slovník určený?
Lebo vieme, že existuje aj rozšírená jeho verzia. Slovník so základnými respektíve najčastej- šie používanými termínmi je určený predovšetkým novinárom, politikom, tlmočníkom, ale aj širokej verejnosti. Cieľom je, aby sa správne pojmy dostali medzi všetkých ľudí a do bežnej komunikácie tak, aby v budúcnosti už podobné slovníky nemuseli vznikať. Mali by sme si uvedomiť, že nejde len o lingvistiku, ale o označovanie konkrétnych ľudí či zraniteľnej skupiny obyvateľstva. Niektoré zastaralé alebo nesprávne vyjadrenia prehlbujú stigmu a bariéry. Komplexnejší slovník je určený všetkým, ktorí by sa chceli obozná- miť aj s ďalšími správnymi pojmami, ktoré ale nebývajú až také časté v našej komunikácii.
Môžete uviesť niektoré príklady? Kde robíme najväčšie chyby?
Asi najviac ma odborníci upozorňovali na jeden najčastejšie nesprávne používaný pojem a síce “zdravotné znevýhodnenie”, pričom znevýhodnený je aj človek trpiaci nádchou či kašľom. Nebojme sa preto používať pojem zdravotné postihnutie, ten je správny. Nevhodné je rovnako slovo hendikepovaný. Pochádza z anglického “handicap” a evokuje človeka, ktorý drží čiapku a žobre. Nechajme preto handicap len hráčom golfu.
Spomínali ste, že slovník ste pripravovali v spolupráci s viacerými odborníkmi a okrem všeobecných pojmov vyberá aj správne označovanie zrakového, sluchového, telesného, mentálneho postihnutia či duševných porúch.
Pri týchto postihnutiach robíme chyby asi najčastejšie. Bežne sa stretávam s označením slepý či hluchý. Ak aj nevieme presne určiť, či je človek nevidiaci alebo slabozraký, slovo slepý by sme mali z našej slovnej zásoby úplne vylúčiť a nahradiť “človek so zrakovým postihnutím”. Pretože všade platí, že v prvom rade je to človek a až v druhom, že má nejaké postihnutie. Rovnako to platí pre slová hluchý či hluchonemý. Správne by sme mali používať nepočujúci, alebo nedoslýchavý, ohluchnutý. Veľa chýb robíme aj pri mentálnom postihnutí. Dnes už pojmy ako zaostalý, idiot, debil sú naozaj nemiestne a nesprávne. Správne sa povie “osoba s mentálnym postihnutím”. Na prvý pohľad to znie možno komplikovane, ale skutočne ide len o osvojenie si niekoľkých pojmov, slov, ktoré zvládne každý z nás. A teda o empatiu voči týmto ľuďom, pre ktorých nesprávne pomenovanie ich zdravotného postihnutia veľakrát aj trápi.
Kde môžu záujemcovia nájsť spomínaný slovník?
Slovník je voľne dostupný na stiahnutie na mojej stránke www.janazitnanska.sk. Chystáme aj tlačenú verziu, ktorú chceme rozposlať slovenským redakciam, ústavným činiteľom ale aj všetkým záujemcom, ktorí si oň požiadajú.
Zdroj: Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslnakyňa Jana Žitňanská
Nedávno ste predstavili slovník pojmov pre označovanie zdravotného postihnutia. Čo Vás viedlo k jeho vytvoreniu?
Myšlienka zjednotenia vhodných a nevhodných pojmov pre označovanie zdravotného postihnutia zrela postupne. Dá sa povedať, že pomyselnou “poslednou kvapkou” bolo keď moja kolegyňa flámska europoslankyňa Helga Stevens kandidovala na post predsedníčky Európskeho parlamentu a v médiach ako aj z úst mojich kolegov či tlmočníkov zaznievalo, že ide o “hluchonemú” poslankyňu.