Ekonomická etika nás smeruje do odmietania finančných špekulácií namierených do oblasti dodržiavania daňových a rozpočtových pravidiel, do oblasti daňovej politiky, ktorou štát sleduje pokrývanie potrieb občanov na základe solidarity. Sociálny štát je štátom solidárnym. Solidarita je cesta k spoločenskému pokoju a možnosti rozvoja každého, kto sa narodil a žije. Solidarita by mala v súčasnosti vychádzať za hranice jednotlivých štátnych zoskupení a stať sa základom pre tvorbu a rozvoj globálnej spoločnosti charakteristickej spoluprácou všetkých štátov pri riešení hlavne globálnych sociálnych problémov ľudí participujúcich nie na základe rasovej, národnej, kmeňovej, náboženskej či politickej príslušnosti, ale na základe rodu – ľudia. Myslím si, že Slovensko je krajina, ktorú sa oplatí rozvíjať cez investície aj nadnárodných spoločností a eurofondov. Slovensko má dostatok hodnôt, ktoré môže ponúknuť Európe i svetu.
Politická a strategická vízia pre Slovensko je v súčasnosti víziou orientovanou na reálny sociálny princíp a konzervatívne hodnoty.
Slovensko ako súčasť zoskupenia štátov Európskej únie prijíma hodnoty vychádzajúce z tradícií aj iných štátov, ale súčasne rozvíja aj hodnoty, na ktorých stojí jeho vlastná štátnosť, a ktoré si osvojili jeho občania. Indikátorom morálky a kultúrneho pokroku v každej spoločnosti je skutočnosť ako sa dokáže postarať o tých, ktorí sú odkázaný na sociálnu pomoc - zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, invalidi, ľudia po rôznych traumách. Tento indikátor by mal mať tiež jednotný charakter vo všetkých štátoch európskej únie. Solidarita, participácia, morálka, mravnosť, empatia, akceptácia, tolerancia, sloboda svedomia a náboženská sloboda to všetko sú atribúty hodnôt, ktoré je potrebné rozvíjať predovšetkým v rodine a škole. Tieto hodnoty sú často deštruované rôznymi elementami, ktorých pôvod môže mať historické ale aj politické pozadie. Nesmieme však pripustiť aby sily s pochybnými hodnotami alebo bez hodnôt alebo z deficitom hodnôt v našej spoločnosti prevládli a zvrátili prirodzený kultúrny vývoj. Preto je potrebné občanov ale hlavne mládež vychovávať a vzdelávať k tomu, aby si osvojovali kultúrne hodnoty a na rôzne spoločenské problémy vedeli reagovať triezvo, uvážene, humánne a ľudsky. Nie je správne orientovať výchovu predkladaním vzorom rýchleho zbohatnutia alebo božskej moci peňazí ako to často vidíme v súčasnosti. Mládež potrebuje príklady osobností populárnych predovšetkým altruistickým prístupom k človeku a k riešeniu spoločenských a morálnych problémov ľudstva. Osobností preniknutých politickými sociálnymi a inými charizmami, posunujúcimi nás ako ľudí vpred do humanizmu a ku kultúrnemu pokroku.
Herec a moderátor Marek Eben v kontexte môjho príspevku povedal, že „Ja veľmi neverím na hýbanie celým svetom. Ale keď pohnem sám sebou, tak môžem svojim príkladom pohnúť s ostatnými. Jadro tvorby hodnôt vidím v rodine. Myslím si, že sa ľudia občas schovávajú za deformáciu vinou systému - napr. komunizmom - tých slušných to nezdeformovalo, tých neslušných áno. Tak ako aj dnes.“
Prvoradou úlohou každého štátu je chrániť svojich občanov pred chudobou, biedou, hladom, morálnym a mravným rozvratom, pred nepriateľom a všetkými tými, ktorých konanie by mohlo ohroziť život, majetok alebo slobodu občanov. Túto úlohu môže štát splniť však len vtedy ak občania budú rešpektovať spoločenské mravné a morálne normy a tieto budú rešpektované občanmi iba vtedy, ak budú mať osvojené skutočné hodnoty. Spoločenská výchova k hodnotám cez masové komunikačné prostriedky, dôsledná výchova k hodnotám v rodinách a výchova v školských inštitúciách, musí byť dôslednejšia, jednoznačnejšia, pravdivejšia a prísnejšia a určite budeme svedkami kultúrneho skoku aj v našej prítomnosti. Sú- časný stav spoločnosti je neradostný. V minulosti boli hodnoty nepochybne utvárané aj elitou spoločnosti. Tieto funkcie sú dnes plnené len čiastočne, ak vôbec. „Problém nášho národa je v tom, že počas histórie opakovane prišiel o podstatnú časť elity spoločnosti, pričom elita je elitou tiež preto, že vedome hodnoty chráni...“ hovorí český kardiochirurg profesor Pirk. Podľa môjho názoru ľudia si prirodzenou cestou dokážu nejaké pravidlá existencie vytvoriť, ale nič dlhodobého - na to sú elity a tak sa aj pozná, akú majú kvalitu. Kant by možno povedal, že si žiada to, čo on definoval ako morálny imperatív- konanie dobra na základe svedomia, pričom svedomie bola uňho funkcia poznateľná rozumom.
S pozdravom PhDr. Dušan Piršel Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1, 842 40 Bratislava
Sekretariát IPR: 02/59 209 106
Fax: 02/ 54 65 00 63 Ústredňa: 02/ 54 65 13 54 - 55
Január 2017
Súčasný stav spoločnosti v oblasti hodnôt je neradostný. V minulosti boli hodnoty nepochybne utvárané aj elitou spoločnosti. Je potrebné rešpektovať každého občana na základe rešpektovania prirodzených morálnych princípov. Tieto princípy vychádzajú z reality konkrétneho človeka, tou je často jeho spoločenský status, jeho zdravotné postihnutie, sociálne zázemie, vzdelanie v kontexte uplatnenia, ale aj jeho životné postoje, životná filozofia, svetonázorové presvedčenie či stranícke zameranie.