Ako by riešili svoje každodenné aktivity, keby boli v koži paralyzovaného alebo nevidiaceho človeka. A podľa toho to u nás vyzerá. Je pre mňa napríklad nepochopiteľné, že pri rekonštrukcii cesty vznikne ostrovček, na ktorý vedie len jeden nájazd. Triezvo usudzujúcemu človeku by malo byť na prvý pohľad jasné, že tam nájazd buď dávať netreba, ak sa odtiaľ inou cestou nedostane, alebo by tam mali byť minimálne nájazdy dva. Jeden pre výjazd na ostrovček a druhý pre zjazd z neho iným smerom. No takéto riešenia bežne máme a platíme.
Kuriózne riešenia sa hľadajú veľmi ľahko.
Presne preto som si povedala, že sa viac pozriem do miest na Slovensku. Veľmi by som si želala, aby tie podmienky u nás boli porovnateľné všade, nielen v hlavnom meste a chcela by som prejsť všetky okresné mestá na Slovensku. Sama som zvedavá, ako sa s bariérami budem schopná vysporiadať. Som totiž už v takom štádiu, že nie je pre mňa jednoduché nájsť vhodné bezbariérové ubytovanie a hlavne toalety, ktoré by sme bez problémov s mojim doprovodom zvládli. Z mojej skúsenosti viem, že čím ďalej na východ, tým je hľadanie náročnejšie...
Myslím si, že ak predstavitelia miest (ale aj obcí) pochopia, že zmysluplne odstraňovať bariéry sa dajú len ak tomu niekto rozumie, bude sa nám všetkým žiť jednoduchšie. To čo je pre nás, odkázaných na bezbariérové prostredie nevyhnutnosť, je pre ostatných komfort a tomu sa brániť netreba. Aj preto dúfam, že sa schodiskové plošiny budú dávať ako posledná možnosť, nie ako prvá a že sa nájde dosť kreatívnych ľudí, ktorí budú vedieť hľadať riešenia pre všetkých, nielen pre pár jednotlivcov.
Pretože povedzme si úprimne, koľkokrát ste videli viezť sa na schodiskovej plošine mamičku s kočíkom alebo staršieho človeka? Ak odstraňovanie bariér začneme vnímať inak, nebudeme to považovať ani za nákladné, ani za zaťažujúce pre spoločnosť.
Aj to sú dôvody prečo som moje smerovanie na facebooku zastrešila pod slovné spojenie „Krok za krokom bez bariér.“
Chcem ukazovať nielen riešenia, ktoré tu dnes máme, ale aj hľadať ľudí, ktorí to vedia robiť dobre.
Zatiaľ som navštívila 7 miest. Priznávam, že nároky mám veľké a obávala som sa, že pri takto nastavených kritériách ťažko nájdem mesto, ktoré to s bezbariérovosťou myslí vážne. Ale už teraz dve z nich príjemne prekvapili. Snáď to nebolo posledný krát. Niektoré procesy tam fungujú, pretože kľúčoví ľudia zdieľajú rovnakú filozofiu, ako presadzujem ja. V ostatných sa snažím predstaviteľov miest presviedčať. Niekedy cítim, že to považujú za zbytočné, ale stačí nájsť jediný dôvod, ktorý ich zasiahne a prinúti zamyslieť sa a potom by to mohlo zafungovať. Bezbariérovosť by mali poznať hlavne tí, ktorí by ju mali presadzovať. Na facebooku už mám prvé reportáže z miest, kde je možné vidieť, ako to v nich vyzerá. Ani zďaleka sme nestihli prejsť všetko. Hľadanie bezbariérových možností zaberie oveľa viac času, ako by sa mohlo zdať. Aj preto privítame pomoc od ľudí, ktorí v nich žijú. Radi do albumov doplníme obrázky, ktoré im spríjemňujú alebo strpčujú každodenný život v meste a ktoré sme my nenašli, ak sa s nami o ne podelia. Cieľom nie je nikoho kritizovať. Skôr prinútiť zamyslieť sa. A nasmerovať tých, čo s tým môžu niečo urobiť, aby k tejto téme pristupovali zodpovedne a profesionálne. Aby investovali finančné prostriedky správne. Tiež by som rada motivovala tých, ktorí nie sú spokojní, ako ich mesto vyzerá, aby sa ozývali a upozorňovali na nevyhovujúce riešenia. Často sa to ešte dá zachrániť. Nevytvárajme si okolo seba zbytočné bariéry a pomáhajme odstraňovať tie existujúce.
Silvia Shahzad poslankyňa NR SR členka výboru NR SR pre sociálne veci
e-mail: silvia@shahzad.sk
facebook.com/potiahnemesa
www.shahzad.sk
www.petruchova.sk
0800 105 707 
