Smajlíky, pekné myšlienky na krásnych fotografiách. Na sociálnych sieťach trávime mnohé hodiny a hľadáme. Čo vlastne hľadáme? Šťastie, pravdu, lásku, pokoj alebo niečo iné? Čo presne definuje slovo šťastie? Vec, chvíľu, životné okolnosti, keď vás v istom okamihu obišlo nebezpečenstvo, ktoré vás ohrozilo priamo na živote. V živote sa stále niečo deje, každá minúta je iná od druhej a všetko sa mení, dôležité je prežívať všetky okolnosti tu a teraz. Všetko so všetkým súvisí, a aj zlé veci nás majú naučiť, aby sme si vedeli vážiť tie nepatrné okamihy šťastia. Všetky sú iné. Aj drahokamy sú každý iný, ale o to drahší, aj okamihy šťastia majú rozličnú hodnotu, obohacujú chvíľu všednú a ukladajú ju do večnej pamäti. Nemôžeme byť stále šťastní a úspešní, v tých najťažších chvíľach nám práve tie krásne chvíle dajú silu prežiť.
Okamihy šťastia sú, keď váš syn s autizmom pomáha pri odkladaní dreva, pre niekoho úplne bežná vec, ale pri našom 27 kilovom chrústikovi výkon Ramba. Keď za sebou ťahá prázdny fúrik a bez príkazu vyberá tenké drevo a nosí ho k cirkulárke. Otcovi podáva napílené polienka, aby ich uložil do šichtúňa. Vidieť tento zázrak a mnohé iné, ktoré už zvládol. Keď sa ráno oblečie a zje všetko, čo má na tanieri. Deň, keď nemá záchvat hnevu a nekričí. Malý okamih, keď ho teší pobyt v bazéne, pokúša sa posúvať svoje zážitky ďalej, hrá sa kolky a pochutnáva si na hranolkách na kúpalisku. Prejde kus cesty na Štrbskom plese a naje sa na lavičke, vychutnáva si zmrzlinu. Okamihy šťastia, ktoré nie sú samozrejmosťou, ale o to sú vzácnejšie. Keď vám niekto povie, že sa niečo nedá urobiť, lebo má znalosti a naštudoval toho veľa na to, aby na tento názor mal nárok.
Poznám také chvíle a okamihy, práve preto ma tešia zázraky, ktoré sme s manželom a pomocou najbližších s naším synom dokázali. Všetko, čo sa malý naučí je posunutie méty o kúsok ďalej. Autizmus posúva hranice v nás, naše slabosti, strachy, hľadanie odpovedí, ktoré sú v nás. „Ľudia, ktorých je ťažké milovať, sú tí, ktorí to najviac potrebujú.“
Tiež jedna z myšlienok z filmu, ľudia s autizmom sú iní, správaním, postojmi, ťažko ich milovať s ich prejavmi. O to viac potrebujú lásku. Vedieť o autizme veľa, mať naštudované všetko, čo je dostupné, neznamená byť múdrym v autizme. V autizme je múdre až to, čo krvopotne pre ľudí a rodinu urobíte, oddriete, to vás naučí, čo všetko autizmus znamená a koľko vecí je dôležitých zmeniť a upraviť, aby sa niečo zmenilo a nie vždy to je ľahké. Boj nie je cesta, vojny ničia, pokoj učí ľudí zamyslieť sa a spoločne budovať. Pokoju sa musíme naučiť.
Ten začína tam, kde sa vypne televízor, rádio, počítač a všetky rušiče pokoja. Čas na reálnu komunikáciu a vzájomné naslúchanie, aby sa ľuďom s autizmom konečne medzi nami žilo ľahšie. Šťastie sa skladá z drobných maličkostí, ktoré si musíme zaslúžiť. Cez prázdniny prajem všetkým rodinám s osobami s autizmom, ale aj ostatným inak obdareným veľa slnka, pokoja, lásky a šťastných zá- žitkov, ktoré si ponesiete vo svojich srdciach.
Mária Helexová
Veta z filmu, ktorý som pred nedávnom videla a chytil ma za srdce. Bolo ich v ňom viac, v istej pasáži sa učiteľ pýtal žiaka: „Si šťastný?“ žiak ostal ticho. Ako by sme odpovedali na túto otázku my?
Čo je šťastie? Médiá, všetky dostupne komunikačné možnosti, nás zahlcujú rôznymi ponukami v rôznych podobách, ktoré nás urobia zaručene šťastnými.