Tá matka jej nevedela pomôcť inak len tým, že jej dala kontakt z časopisu na Ivetku Burianekovú. Ona jej dala kontakt na mňa. V tej chvíli sa udiali prepojenia, ja sediac v našej novej kancelárii, pripravujúc si podklady na akcie v novembri, som zodvihla neznáme číslo. Na konci zaznel hlas matky, ktorá potrebovala pomoc. Bytosť tak zranená a osamotená, ktorá potrebovala počuť, že ju niekto na druhej strane chápe a vie, že ona je dobrá matka a jej syn úžasné, krásne a pre ľudstvo potrebné dieťa s nadaním, ktoré nikto nevie doceniť. Každý kto ma pozná, vie, že som akčná a dosť hlasná bytosť, ale v tomto momente som vnútorne vedela, že musím načúvať a vyžarovať pokoj, tam na druhej strane je niekto, kto potrebuje vypočuť a neočakáva zbytočné reči, ale povzbudenie a presné slová pochopenia.
V stredu mali prísť na stretnutie nás rodičov v Banskej Bystrici, ale neprišli. Počas sedenia zaznel telefón a v ňom vysvetlenie, prečo nie sú tu. Mohli by ste povedať - vzdali to. Nie. Absolvovali neúspešný pohovor na úrade práce, kde im zamietli žiadosť o opatrovateľský príspevok a stali sa aj iné závažné veci. V telefóne napriek všetkému znel presved- čivý hlas matky, pokojný a ja som ju v tom podporila. Povedala som jej, aby mi všetky zamietavé stanoviská poslala, že ich posuniem vyššie. Sľúbila, ale neposlala.
Jeden, dva, tri dni a zrazu telefonát. Volala rozhodná a šťastná žena, ktorá prevzala zodpovednosť a napriek všetkému krutému, čo zažila v posledných dňoch, mi povedala slová, ktoré aj mňa posunuli a som na ňu hrdá, že je jedna z nás, matiek autistických detí. Pôjdem do práce, synček pôjde na rediagnostiku do Bratislavy a potom do školy pre nadané deti, kde sa budú venovať jeho nadaniu a darom. Vďaka dobrej učiteľke, ktorá pochopila nadanie jej syna, sa našlo riešenie. Ona deň pred telefonátom navštívila jednu obrovskú firmu, v ktorej oslovila riaditeľa s prosbou o nájdenie priestoru, kde by ona a ďalšie maminy mohli vytvoriť podpornú skupinu a čerpali silu navzájom. Keď som si s ňou minulý týždeň volala i písala cez FB, neočakávala som, že moje dobre mienené rady začne meniť na skutky, že poslané kontakty, ktoré som ja mala na FB a boli v jej blízkom okolí, dokáže zužitkovať a meniť na to, čo jej nikto v jej domovskom meste nedal. Som rada, že moja práca má efektivitu aj inde a malé zrnko začalo klíčiť, určite to nebude hneď, ale tej mame verím, už toho dokázala v živote dosť a je silná ako ja, cítim to. Nech je pre Vás toto inšpiráciou, že tento časopis nevznikol náhodou. Ivetka, Monika i ja sme sa mali stretnúť a všetci robíme spolu zázraky. Vďaka vám, ženy, tento časopis zachránil jednu dobrú mamu siedmich detí a dali ste cez ňu šancu aj iným matkám s deťmi s autizmom. Ak niekto povie, že sa prvýkrát v živote modlil a v jeho živote v krátkej dobe došlo k mnohým zmenám, nik ma nepresvedčí, že zázraky nie sú. Zázraky sa dejú vtedy, keď ľudia robia s láskou a z hĺbky svojho srdca veci, ktoré iní považujú za zbytočné.
Text: Mária Helexová
Tento článok som pôvodne ani nevedela, že napíšem, ale dnes sa stalo mnoho zázrakov. A chcem, aby ste jedného boli účastní aj vy. Pred týždňom vďaka tomuto časopisu Inak obdarení a našej Ivetke sa zachránil jeden život jednej úžasnej ženy, matky siedmich detí. Sedela v parku a už na pokraji svojich ľudských možností zverila ťažobu života jednej mamičke inak obdareného dieťatka s tým, že má nadaného synčeka s Aspergerovým syndrómom a už nedokáže zvládať jeho i jej neprijatie spoločnosťou, školou a systémom.