Vysvetlila som im , čo majú robiť a išla som si po svojom . Spoza steny zneli vŕzgavé kvičiace zvuky novej skartovačky. Po chvíli ostalo ticho. Nevenovala som tomu pozornosť, ale po chvíli mi to nedalo a išla som sa pozrieť, čo sa deje. Po vstupe do miestnosti vidím pomocníkov bezradne stáť okolo stroja a v otvore na krájanie papiera trčiaci chuchvalec papiera. Inokedy by ma chytili nervy, ale teraz ma napadlo len jedno. Milí chlapci, pokazili ste ju, tak šup do kuchyne po kombinačky a budete cvičiť motoriku rúk, tým, že postupne zo zubov skartovačky vytiahnete všetky chuchvalce zožmoleného papiera. Nenamietali a dali sa do babravej práce. Hodinku sa s tým zabávali a potom som ich išla znovu skontrolovať.
Kľačali nad ňou ako kôpky nešťastia. Kľakla som si k nim a zobrala kombinačky, ktorými som povyťahovala zvyšky papiera, ktoré sa nepodarili vybrať im. Skúsili sme ju zapojiť a napodiv v spätnom chode vytlačila zvyšný papier. Chlapcom som potom vysvetlila životnú múdrosť. Aj keď je na stroji napísané maximálne desať listov, čo dodržali, ušiel im však fakt, že papiere boli rôznej hrúbky, preto sa zasekol. Je lepšie v živote netlačiť na rýchlosť.
Lebo ak chceme niečo urýchliť, môže sa nám stať, že veci budú trvať oveľa dlhšie práve tým, že sa pokazia. Všetko v živote má svoj čas a pravidlá. Preto menej je viac . A toto ponaučenie chcem posunúť aj ďalej. Možno sa nám zdá, že pomyselný „papier“- problémy sú neúnosné a chceme ich za každú cenu urýchliť a možno použiť aj nie práve korektné prístupy. Skartovačka je len stroj dá sa opraviť, alebo vyhodiť, keď nevieme ako ďalej. Ale chyby v živote môžu mať fatálne následky. Preto, vždy si dobre premyslime, aký prístup k čomukoľvek v živote zvolíme.
Mária Helexová - Babalová