Súčasťou slávnostného aktu bol aj krst knihy mladej slečny Simonky Strelcovej s názvom Mária a čarovný prsteň. Je to krehký a zároveň zábavný príbeh dvanásťročnej Márie, v ktorom sa realita prelína so svetom fantázie. Krstným otcom knihy bol primátor mesta Banská Bystrica MUDr. Ján Nosko a za pani europoslankyňu Janku Žitňanskú predniesla príhovor pani Anna Šmehilová.Vďaka Simonke sa mi vynoril v pamäti obraz chlapca, ktorý ležal v nemocnici v rovnakom čase, keď som s mojím, vtedy trojročným Maťkom, bola na pozorovačke. Cez sklenú stenu mi neušlo, že vedľa je veľmi ťažko postihnutý mladý muž. Pokrútený na svojom lôžku, vychudnutý na kosť, odkázaný na prístroj, ktorý mu privádzal vzduch cez hadicu priamo do oblasti krku.
Cez deň sa pri ňom striedal otec s mamou. Vedeli presne, čo potrebuje. Na tvárach rodičov som však nevidela žiadny útrpný výraz, ktorý by pramenil z - pre mňa v tej dobe - ťažkej situácie. Vtedy ešte v mojej „negramotnej“ hlave prebehla myšlienka - Bože, chudák, totálne odpísaný. Raz poobede k nemu prišla sestrička, ale dnes viem, že to bola pani učiteľka z nemocničnej školy a vytiahla kartičky s písmenkami a číslami. Sledovala som, čo sa bude diať. V ruke mala ešte čosi. Šach. V duchu som sa opýtala, čo s tým asi chce robiť? A zrazu sa vedľa chlapca usadila na stoličku a na stolík položila šach. Pozrela som na chlapca, ktorý očami naznačoval svojej spoluhráčke, hľadiac na kartičku s písmenami, ktoré písmeno a číslo ma ťahať. Prstom mu ukazovala na písmená a on klipkal očami a naznačil jej, ktoré je to správne. Žasla som nad ľudským mozgom, aký je úžasný a inteligentne funguje v schránke, ktorá sa pre svet javí odpísaná. Vďaka tejto krásnej príhode sa môj pohľad na svet ľudí so znevýhodnením začal meniť. Získala som novú gramotnosť. A od tohto momentu som začala stretávať mnohých takýchto úžasne výnimočných ľudí. Obdivujem aj učiteľov, ktorí pracujú s deťmi a sú pokojní a trpezliví, láskaví a načúvajúci. Cez tieto stretnutia sa môj svet stal bohatý a zmysluplný.
Dobrovoľníctvo pre skupiny ľudí s akýmkoľvek znevýhodnením je osobnou výzvou aj pre mňa. Martin ma naučil a previedol mnohými zákutiami sveta a denne mi ukazuje, že medzi svetom „zdravých“ ľudí existuje svet „výnimočných“, ako sú napríklad Simonka, Katka, Paťko, chlapec bez mena a mnohí iní. Aj naše deti s autizmom sú výnimočné, ale cesta k nim je mnohokrát ťažšia, lebo ide cez nás rodičov, ktorí musíme zvládať ťažké veci, ktoré nemôže prekonať nikto za nás. Srdce na dlani je krásny názov pre ocenenie tých, ktorí pomáhajú, s vlastným srdcom na dlani, meniť veci pre iných nemenné. Prajem všetkým odmeneným veľa zdravia, síl a pokoja, aby to všetko používali a prenášali do sveta výnimočných, a aby sa k nim pridávali noví odvážlivci a napomohli aj „výnimočným bytostiam“, cez ich skryté talenty, podobné Simonke Strelcovej, otvoriť zdravým ľuďom zázraky a nové rozmery bytia.
Mária Helexová
0800 105 707 
