Drahí naši FB priatelia! Možno Ste aj vy priateľmi Katky Matejkovičovej, ktorá má ťažko chorého synčeka Paťka, ktorý už vyše mesiaca bojuje v nemocnici s nepriazňou osudu. Mamina je po celý čas s ním, lebo bez nej by to lekári s Paťkom vzhľadom na jeho poruchy správania a istú rečovú bariéru nezvládli. Ak ste niektorí poberateľmi opatrovateľského príspevku viete, že ak prekročí klient, na ktorého štát prispieva dávku na opatrovanie pobyt v zariadení ako je napr. nemocnica, v ďalšom mesiaci o istý čas naviac, sa príspevok skráti o čas jeho pobytu v príslušnom zariadení. Zo zákona ste povinní o takejto skutočnosti informovať príslušný úrad, pod ktorý spadáte. Keďže zákon nepamätal aj na takú možnosť, že klient /dieťa/ nemôže vzhľadom na iné okolnosti byť v nemocnici bez matky, ako opatrovateľky, táto ako poberateľka opatrovateľského príspevku v podstate bude vo väzení, lebo od malého nemôže ísť ani na krok, lebo ho musí strážiť, aby si nepovyťahoval hadičky z tela, pracuje ešte ťažšie a v oveľa v väčšom diskonforte a keď bude s Paťkom nútená byť v nemocnici ešte mesiac, možno na nedomyslenosť zákona nedostane budúci mesiac ani cent. Je to hrozné, ale nemá sa ako brániť. Lebo tým, že sa o malého stará, má akurát čas vybehnúť si zjesť nejaký obed, ktorý si už ani nedovolí zaplatiť, vzhľadom na ceny za celodennú stravu v nemocnici, ktoré sú neuveriteľne drahé. Je nútená ako mnoho iných mamičiek žiť momentálne na suchej strave, alebo niečom varenom, čo jej prinesú priatelia. Mrzí ma, že žijeme v štáte, ktorý odmeňuje tých, ktorí nič nerobia a trestá matky ako je aj táto, ktorá urputne bojuje o život svojho syna a je bytostne odkázaná na tento príspevok. Prosím Vás priatelia rozpošlite tento môj príspevok a zdieľajte, možno Katke niekto pomôže. Ja som sa snažila už o nejaké aktivity, ale minuli sa účinku. A možno Katka nie je jediná taká matka, týmto pomôžeme možno ďalším.
Takto sa dňa 16 júna 2014 začala naša ťažká cesta za neistou zmenou. Na začiatku toho bola SPOSA BB, teda ja Mária Helexová, nechcem sa chváliť, ale niekedy treba vyjsť z úzadia a povedať, že som tu skutočne ako predseda OZ, ktorému záleží na svojich členoch a ich osudoch. Spustila som to okolo pol deviatej večer, keď mi pred tým Katka poslala bezradnú správu o tom, že v nemocnici budú oveľa dlhšie ako si myslela. Pár dní pred tým ma poprosila, aby som sa o tom, čo jej hrozí poinformovala na príslušnom úrade pod ktorý patrí, žiaľ odpoveď bola jasná, zákon nepustí. Po uverejnení môjho listu na FB sa začala veľká, malá akcia. V priebehu týždňa môj list mal okolo 3800 zdieľaní, dnes je to už len 3665, nevadí.
Po desiatich minútach po zverejnení sa mi ozvala aj pani dnes už europoslankyňa Janka Žitňanská, ktorá promptne zareagovala a posunula interpeláciu ministrovi PSVaR Richterovi, ktorý však túto neprijal. Na základe týchto podkladov vyšiel aj článok v jednom nemenovanom týždenníku o Katke a tomto probléme. Pani poslankyňa bola myslím začiatkom augusta aj v Banskej Bystrici, kde som jej predkomunikovala stretnutie s pánom doktorom s DFN, ktorý jej poskytol k problematike konkrétne stanovisko, následne sa osobne u mňa zastavila a túto problematiku prebrala. Začiatkom septembra ma mailom kontaktovala a sľúbila, že pán Lipšic to prednesie na zasadaní parlamentu, žiaľ, ani toto nezabralo, lebo komunálne voľby boli prednejšie.
Pani Žitňanská urobila, čo mohla, žiaľ tam, kde by to mali chápať, vzhľadom na množstvo fundovaného pomocného byrokratického personálu, nie. A tak sa pomôcť odhodlala krásnym gestom pomoci
V siedmom nebi Ivetka Burianeková, s ktorou sme sa zoznámili niekedy koncom apríla. Moju výzvu na FB venovanú Katke zdieľala a po večeroch sme si písali. Vedela som o jej myšlienke, ktorú pre Katku a Paťka vysnívala, mala moju podporu. Keď v novembri Katka,Paťko a Natka boli v telke Ivetka krásne odprezentovala problém, ktorý som ja započala v júni tohto roku. Som rada, že sa našla žena podobná mne, ktorá má tie správne hodnoty a životné postoje. A týmto chcem povedať, že spájanie je jediná možnosť zmeny, nie je dôležité, aké majú rodiny problémy s postihnutiami svojich detí, ale to, ako dokážu navzájom komunikovať a hľadajú spoločné cesty. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí pomáhali Katke, či tu v nemocnici v BB, alebo zdieľaním môjho listu cez FB, nemenovaných, ktorí ju podporili finančne a morálne. Aspoň krstnými menami spomeniem tých, ktorých poznám - Alenke, Miške, Andrejke, Ivetke, Evke, Janke a mnohým iným. A dúfam, že spájaním zmeníme nemenné.
Mária Helexová
December 2014
0800 105 707 
