Vlastne on tu už bol, ale potichu si otváral brány a bráničky. Kolonizoval mestá, neskôr celé krajiny. Tichý bojovník, bez násilia prenikol všetko. Najprv telá, potom médiá, celé spoločnosti. Rozdelil mienky bežných ľudí, politikov, kultúr, vlád. Uzavrel rodiny, školy, kultúru, obchody, nemocnice, domovy dôchodcov. Ľudia ostali závislí na internete, tí, ktorí ho majú. Ostatní zostali sami. Zomrel bežný sociálny kontakt, ktorý bol pre spoločnosť homo sapiens základom postupu pred tisíckami rokov.
Vraciame sa? Alebo naša kultúra má postúpiť ďalej? Kam však? Zničili sme vo „vyššom záujme“ prírodu, zdevastovali lesy, otrávili vodu, z oceánov sme urobili obrovské smetiská, ktoré už tvoria plastové kontinenty. Všade samé kampane, ďalšie papiere, plasty, reklama. Pri všetkom, čo robí reklamu na čokoľvek, vzniká stále odpad.
Zrkadlo
Autizmus, nespočetné poruchy správania u detí či nárast psychiatrických porúch aj u dospelých je stále sa zväčšujúcim zrkadlom, ktoré svojou obrovskou plochou odráža to, čo sa nezvládlo za tisícky rokov civilizácie homo sapiens. Všetky traumy v podobe hriechov ospravedlňovaných „vyšším princípom“ nás dnes priviedlo k tomu, aby sme sa začali zamýšľať nad tým, čo všetko vo svojich životoch potrebujeme.
Denne nás otravujú reklamou - idú Vianoce, kúpte to, či tamto. Naše domácnosti sú preplnené nadbytkom jedla, handier, hračiek, vymožeností starnúcej techniky. Hráme sa na charitu, keď skladujeme haldy týchto zvyškov našich nenaplnených brúch a pcháme to ľuďom na pokraji spoločnosti, ako záchranu nášho ega.
Zabudli sme na mnohé aspekty skutočného života...
...prestali sme tvoriť spolu, každý chce byť viac ako ten druhý. Zabudli sme na hodnoty komplexnej rodiny: starí rodičia, rodičia, deti... Práve Corona ukázala naše najvyššie pokrytectvo v tých najjasnejších farbách. Celé mesiace nemali rodiny čas ísť do ústavov za svojimi blízkymi a zrazu už nemôžu, nesmú, lebo sú v ohrození života ich príbuzní. A teraz by veľmi chceli vidieť svojich rodných a blízkych.
Zabúdame na fakt, že ohrození sme každý jeden deň nášho života miliónom nebezpečenstiev, ktoré číhajú na základe našich ale aj na základe rozhodnutí iných ľudí.
Každý človek, ktorého stretneme, je naším osobným zrkadlom
Ak nám na ňom niečo imponuje alebo naopak vadí, znamená to, že sa treba pozrieť na vlastné fungovanie.
Zmena - najťažšie slovo, no hlavne jeho obsah.
Keď sa pozeráme fyzicky do zrkadla a nepáčime sa sami sebe - či už sme tuční, chudí, zvráskavení, špinaví, bledí - môžeme siahnuť po šminkách, zájsť do fitnesu, zdravšie sa stravovať, navštíviť kozmetičku.
To všetko je o tom, čo vidíme okom. Pozrieť sa do zrkadla duše je ťažšie. Príčina toho, čo vidieť navonok, je zakorenená hlboko v nás. Traumy z detstva prenášané opakovanými vzorcami správania, ukrývanie a zastieranie pravdy, rodinné psychózy, ktoré pretrvávajú a násobia svoju obludnosť vo formách správania sa našich potomkov.
Odsúdenie, cesta k prijatiu
Zvláštna veta? Skúste sa ako sudca pozrieť na pohnútky, prečo súdený urobil to, začo je súdený. V mnohých aspektoch nájdete seba samého. Ako ten, čo správanie spustil alebo ako ten, čo už to urobil. Ak by som sa ja osobne, ako pisateľka článku považovala za neomylnú, klamala by som. Mojich osobných omylov a nie správnych rozhodnutí sú stovky. Malých i veľkých. Ale vo chvíli uvedomenia si týchto „nesprávnych“ postojov, vo chvíli prijatia vlastnej nedokonalosti , menia sa ďalšie rozhodnutia v podobných životných okolnostiach k lepšiemu. Tým príde zmena. Zmena je v tom, že prestaneme priťahovať niektorých ľudí alebo opačne, prídu ľudia, ktorí ladia s nami v našich nových postojoch a vytvoríme si tak vzájomne nové príležitosti na životné skúsenosti.
Pandémia nás prišla rozdeliť, ale aj spojiť po novom
Rozdeliť môže celé masy, ale ak spojí vnútorný svet niektorých ľudí, môže nastúpiť ozdravný proces celých kultúr.
Čo potrebuje človek k životu? Keby sme všetko, čo bolo doteraz vyrobené, používali na svoje základné potreby, myslím to hmotné, vystačilo by to všetkým.
Keby sme nestrácali čas prechádzkami vo veľkých obchodoch, kde už nevieme čo a začo by sme kúpili, ostal by nám čas na našich starých rodičov a slabších.
V momente, keď sa dotknete seba, prijmete svoju nedokonalosť a povýšite túto schopnosť na silnú stránku seba samého, môžete otočiť celé koleso života svojho i mnohých iných.
Rok 2020 je rokom zrkadiel, zväčšovacích skiel
Ak sme pripravení na zmenu, uvidíme zrýchlenie času, ktorý nastal a ktorý prišiel kvôli tomu, aby nás zachránil. Vnútorne sme na krátky čas dostali príležitosť uzrieť to, čo nám pomôže prežiť. Obnova starých „hodnôt“ bez prímesí vlastníctva, dogiem a dohôd, ktoré boli kedysi vyrieknuté. Máme šancu poučiť sa, odstrániť to, čo poškvrnilo naše korene, vyliečiť sa a začať úplne inak.
Vybrať najslabšie ohnivká v reťazi a zistiť ich najsilnejšiu stránku, práve v týchto najslabších ohnivkách je uložená sila rodovej reťaze. Kto má pochopiť, chápe, kto nie, neskôr pochopí...
Prajem sebe, ale aj vám, ktorí budete tento článok čítať, veľa síl v nahliadnutí do hlbín svojej duše, veľa lásky k sebe samým, aby vám pomohla prijať seba. Prijať sa vo všetkých entitách, „pestrotieňoch“, odtieňoch. Silu pretaviť svoj život na novú nádej pre seba a ostatných, ktorých v roku 2021 stretnete.
Nech rok 2021 je Inak obdarený!
Mária Helexová Babalová
foto: pixabay.com/pixundfertig
0800 105 707 
