Pani, ktorá nás viedla, bola veľmi milá, naučila deti i nás, mamy, veľa o spracovávaní hliny ako materiálu, o jej uskladnení a nakoniec nás učila, ako s ním pracovať. Naoko je to ľahké, ale keď sme začali pod jej láskavým vedením robiť s hlinou sami, nebolo to až také jednoduché, chýbala nám jej rutina. Pamätám si, že ako dieťa som sa hrávala s plastelínou, ktorá je hline podobná, ale hlina je živá, reaguje presne opačne ako spomenutá matéria. Keď máte teplé ruky, plastelína mäkne, hlina v takomto prípade stráca plasticitu.
Prvý náš výrobok bolo srdiečko, ktoré sme vykrajovali z roztlačenej hliny. Keď už bolo v požadovanom tvare, ušúľali sme si dlhý pásik, ktorým sme olemovali jeho obvod. Ako lepidlo sme použili mokrou vidličkou rozmočenú hlinu na okrajoch. Pomôckami na opracovanie výrobku sme orezali okraje, prstami vyhladili povrch. Nakoniec sme vyrábali z hliny lupienky a srdiečko na ružičky. Posledná bola stonka.
Popri výrobe sme sa medzi sebou rozprávali a zhodli na názore, že aj na nás, maminy, to malo veľmi dobrý terapeutický vplyv. Pracovať s prírodným materiálom, ktorý je tak tvárny a v podstate ľudský, ktorému človek môže dať život v podobe čohokoľvek, čo z neho vyrobí, bola výborná skúsenosť. Bolo to zase niečo nové a obohacujúce pre nás všetkých. Zistila som, že ak veci aj naoko vyzerajú ľahko, nemusí to byť vždy pravda.
Mária Helexová
0800 105 707 
