Vidieť iba hrozivý osteň, to najhrozivejšie a najtajomnejšie sa ukrýva práve pod hladinou. Pred pár dňami v kontexte s mojou predvianočnou úvahou a v spojení s prežitými udalosťami roku 2017, ho vnímam ako vysoký majestátny štít. Cesta pre nás rodičov na jeho vrchol je mnohokrát útrapná, ale ak by sme ostali dolu, nevedeli a nevideli by sme, čo všetko spoločne, vzájomným posilňovaním dokážeme. Každý meter, o ktorý pohneme veci vpred, nám poskytne nový náhľad. Na ceste sa učíme narábať so svojimi danosťami, deliť sily, posúvať dopredu jeden druhého. Vrchol hory je ešte ďaleko, ale nevzdávame sa. Ak máme potrebu zastaviť, snažíme sa oddýchnuť a načerpať sily. Znova však podnikneme výstup do nového výškového tábora. Autizmus je výzva na celý život, jediné a nevyhnutné je nevzdať sa. Nepozerať sa na neho, ako na nepriateľa, ale ako na možnosť, zmeniť nezmeniteľné.
Mnohé veci, z ktorých pramení autizmus vznikli z nezvládnutých okolností žitia našich predkov. Nevyhnutnosťou je riešiť následky ťažkých viacgeneračných tráum. Spoznaním chýb, odpustením a prijímaním sa musíme zodpovedne postaviť k novým výzvam, ktoré však musíme urobiť úplne inými nástrojmi a prístupmi, ako nám ponúka dnešná spoločnosť.
Všetkým Vám, ktorí Ste už na tejto objavnej ceste, prajem veľa lásky, ktorá učí prijímať, množstvo síl k odpusteniu a nekonečnej múdrosti potrebnej k zmene. Inklúzia a integrácia bude možná len vtedy, ak prijmeme seba. To Vám všetkým zo srdca prajem do Nového roka 2018.
Mária Helexová
Rok 2017 sa nám „pomaly“ končí, hoci sa mi zdá, že prešiel neskutočne rýchlo. Aktivity, ktoré robíme s rodičmi v SPOSA BB sa posunuli novými smermi. Naučili sme sa spoločne mnoho. Autizmus sa často zobrazuje ako ľadovec v oceáne.