Iný rozmer života

Iný rozmer života
Dnešný článok chcem napísať ako inšpiráciu pre rodičov, príbuzných a blízkych, ktorí zostali so svojimi blízkymi na opatrovateľskom príspevku. „Život je niekedy nespravodlivý“, ktosi povedal. 

Možno sa to zdá, ale život, cez ťažké udalosti, dáva novú šancu. Mám za sebou veľmi veľa ťažkých vecí, kedy som si povedala predošlú myšlienku. Cesta, na ktorú som vykročila po narodení syna, ma previedla cez mnohé mosty, mostíky a úzke lávky, na ktorých ako v rozprávke, boli rôzne úlohy, po ktorých splnení a prejdení o kúsok ďalej, som sa veľa naučila. Cez dobrovoľnícku prácu pre komunitu ľudí s autizmom, iné znevýhodnené i zdravé, mi bolo dané veľa pochopiť a hlavne prijať. V časoch, keď som impulzívne horela pre mnohé veci, prišli pomyselné rozprávkové bytosti, ktoré má cez osobné skúšky pripravili na cestu späť. Čo znamená cesta späť? Aj v rozprávkach sa princ, mládenec, alebo iná bytosť pri hľadaní pokladu, či živej vody, musí rýchlo po tej istej ceste vrátiť späť, keď dosiahne to, čo hľadal, a to čo za ním uteká, vďaka zvládnutým ťažkým úlohám, už na jeho päty nedosiahne. A tak je to aj v mojom živote, cez prekážky, ktoré som zdolala sa vraciam na tej ceste späť, keď na začiatku cesty som bola veľa krát plná zlých a bolestných emócií, na mnohé sa dnes cez spoznané tajomstvá dívam inak. Každý deň objavujem nekonečné možnosti, ako veci robiť inak, nie tak, ako to robia všetci.

„Keď spoznáš hranice svojich možností, môžeš ich začať prekračovať.“ Albert Einstein Veta vyslovená človekom, ktorý dokázal vidieť až za pomyselné hranice. Vo chvíli, keď urobí človek prvý krok z komfortnej zóny, do zóny neistoty. Albert Einstein mal tiež Aspergerov syndróm a vďaka jeho inému vnímaniu podstaty sveta, prišiel na mnohé tajomstvá, bez ktorých by sa ľudstvo neposunulo o taký kus vpred. Komfortná zóna je miesto, kde nám nie je síce niekedy dobre, ale je to jediná istota, ktorú máme. Až vo chvíli, keď prekonáme obavy prekročiť hranicu a zatúžime, po „živote“, uvedomíme si, čo znamená sebe dovoliť žiť. Mnohokrát sa dlhodobo opatrujúci rodičia a  blízki dostanú do pozície, že si už nič nedovolia, úplne sa obetujú. Zabúdajú na fakt, že aj oni majú dané schopnosti a aj napriek nepohode z danej situácie, je možné vystúpiť vpred a urobiť veci inak. Ja som mala svoju komfortnú zónu tiež, ale každým pribúdajúcim rokom môjho syna, sa kroky z tejto zóny posunuli ďalej.
Dnes poobhliadnúc sa dozadu vidím, čo všetko som dokázala a  môj syn so mnou. V podstate dospelí a deti s oslabeniami mi ukázali, aké mám v sebe rezervy a čo môžem priniesť nie len im, ale hlavne sebe. A všetci máte na to meniť svet, na to ste sem prišli. Píšem vám opatrovatelia tieto riadky na povzbudenie, ale nezabúdam ani na vás inak obdarených, ktorí mnohí máte vzácne dary, len potrebujete, aby sme vás viac počúvali a dali vám priestor a čas na dokázanie, že napriek hendikepom, ste duchom a mysľou rovnocenní a obohacujúci pre nás všetkých.

Mária Helexová

Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk