Mojou osobnou inšpiráciou je cesta, na ktorú ma osud prostredníctvom môjho syna pred 15. rokmi výhybkou odklonil. Autizmus a iné jeho znevýhodnenia mi ukázali, že to, čo na začiatku vyzeralo ako tragédia, je v podstate niečo, čo si treba zaslúžiť. Zlato skúseností, ktoré možno nájsť iba cez slzy, bolesť, straty a prijatie faktu, že „osud“ je iba výhovorka, aby sme si v prípade, že sa na začiatku vzdáme, vedeli pofúkať a opodstatniť svoje rany a vrhnúť sa do sebaľútosti. Ďakujem Bohu za povolanie a za jeho vedenie, za to, že v časoch, keď mi bolo najťažšie, posielal poslov v podobe ľudí, ktorí mi pomohli vstať. Svojou radou, pomocou, prítomnosťou, mlčaním i „opustením“. Pomáhali mi dokonca aj tí, ktorých som považovala za tých, ktorí v prvých rokoch života môjho syna „mohli“ za moje trápenie. Aj oni boli nástrojmi a formovateľmi.
Vďaka všetkým okolnostiam života teraz robím to, čo robím, poslanie, vďaka ktorému sa stále viac učím. Objavujem veci, ktorým by som sa pri „normálnom“ živote so „zdravým dieťaťom vyhla. Navštevujem kurz opatrovania - služby blížnemu. Práve tu sa mi odhaľujú podstatné veci a spájajú sa v bodoch, ktoré pomôžu mne, môjmu synovi i všetkým, ktorým môžem odovzdať svoje skúsenosti. Vďaka kurzu prvej pomoci som pochopila, že to, čo som už stokrát o prvej pomoci teoreticky počula, bolo iné v tom, že som si to mohla fyzicky odskúšať. Dotknúť sa, čo i len umelého figuranta a pokúsiť sa o resuscitáciu je zážitkom a pochopením, že tí, ktorí to činia každý deň vo svojom povolaní si zaslúžia úctu. Vždy je všetko, čo dávame ľuďom o poslaní, službe a skúsenostiach. Ďakujem lektorkám, ktoré nás učia za ľudskú skúsenosť a dar, ako nám to predávajú, posúvajú, nechávajú zažiť. Život má rozmanité podoby, človek je navrhnutý ako úžasný dôkaz o Tom, Kto ho stvoril. Kurz opatrovania, cez ktorý zisťujem, koľko veci neviem a viem, že nikto na svete nemôže vedieť všetko.
S pokorou prijímam tento fakt.
M. Helexová –Babalová
0800 105 707 
