Iné objatie

Iné objatie
Števko je dospelý mladý muž s autizmom. Jeho mamina Emília píše o veselých, ťažkých, ale aj poučných situáciách z ich spoločného života. Takto chce prispieť k rozširovaniu povedomia o autizme a o tom, čo všetko prináša do bežného života.
Jej slová : V auguste mi končí platnosť občianskeho preukazu, tak som si bola vybaviť nový. Števko nemôže byť sám doma. Zhruba tri mesiace som ho pripravovala na túto skutočnosť a prehovárala, aby išiel so mnou. Najlepšie je, keď mu všetko podrobne opíšem a upresním deň. Napriek dokonalému naplánovaniu, sme sa nevyhli večer predtým, hnevlivému afektu. Nastal deň návštevy príslušného úradu a dlhšie čakanie na vybavenie občianskeho preukazu. Chvíľku vydrží, ale potom už začne nadväzovať komunikáciu s ostatnými čakajúcimi, nevadí mu, že ich nepozná. Kladie im rôzne otázky napr. „odkiaľ pochádzajú, aké majú koníčky“ a keď skončí s  otázkami, tak sa začne prechádzať po chodbe. Nakoniec sme to spolu zvládli. Prechádzajúc mestom, sa stalo niečo krásne. Nádherný okamih, čo vedia vytvoriť len inak obdarení ľudia.

Stretli sme sa s  mladým mužom s downovým syndrómom a  jeho mamou. Nepoznáme ich osobne, ale raz sme sa mihli popri sebe na poliklinike. Vtedy nás ten chlapec pustil dopredu pri vchode. Obaja chlapci sa krásne a spontánne objali. Srdečné a bezprostredné objatie, aké sa u nás, čo nemáme ten dar inakšieho obdarenia nevidí. My maminy sme tam stáli a tešili sa spolu z našich dokonalých synov. Mama chlapca s  downovým syndrómom zdôraznila, že takéto objatia vedia dávať len oni. Stále tvrdím, že to my „zdraví“ sa máme čo od nich učiť. Stále nás učia svojím správaním, ako sa máme správať k  sebe navzájom.

SÚ TO ANJELI NA ZEMI. Nedá mi nespomenúť, že rovnako nazval môjho syna, aj náš rodák spisovateľ Miroslav Pius vo svojej brožúrke.
V knižočke o  Nemčiňanoch, venoval Števkovi dve strany. Veľmi mu fandí a píše v nej o jeho obohatení obce o jeho hru na trúbke, ktorá je jedinečná. Nie je agresívna, napriek tomu núti ľudskú bytosť prestať hovoriť, robiť, zastaviť sa a započúvať, nech sa nachádza kdekoľvek.
Hlas jeho trúbky znie dedinou. Poniektorí zložia z  úcty čiapky, končiac slovami, „že jeho hra sa páči BOHU i  anjelom.“
Mňa ako maminu to poteší, zahreje pri srdiečku a  zaženie aspoň na chvíľu mraky, ktoré autizmus prináša. Emília Rebová
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk