Pred rokom sme presne na pôde radnice vykročili nesmelými krokmi do novej budúcnosti SPOSA BB. Prišli s novým vizuálom nakreslených pootvorených dverí. Na vernisáži tento rok pribudli reálne dvere ,cez ktoré hostia vstúpili do reality sveta, v ktorom rodiny s deťmi s autizmom žijú. Je rovnaký ako svet ostatných ľudí, v tej vizuálnej rovine, iný v prežívaní ľudí s autizmom a ich najbližších.Prežívanie autizmu je náročné, ťažké, emočne a fyzicky vysiľujúce. Podľa Thea Petersa belgického neurolingvistika sa dnešné ľudstvo delí na kultúru neurotypického človeka to je majorita a kultúru ľudí s autizmom.
Je na každej civilizovanej spoločnosti, aby si s pribúdajúcim počtom nových ľudí, či sú to utečenci z iných krajín, alebo spoločenstvá s osobami s problémovým správaním, začali všímať aj úplne novú kultúru, ktorá je vo všetkých smeroch prieniková.
Nie je viazaná na rasu, náboženstvo, proste je výsledkom života neurotypickej kultúry. Preto je potrebné otvárať dialóg a schopným jedincom
(ktorých nie je málo) napomôcť pomáhať budovať podmienky vo vzájomnom živote, aby tieto dve kultúry dokázali žiť v symbióze.
Autizmus je výzva naučiť sa komunikovať, vnímať, mať odvahu spoznávať nové a tajomné veci života.
Cez reálne dvere mali možnosť zúčastnení vstúpiť do sveta novej kultúry, ktorá čaká na prijatie. A ktorá tak isto chce prijímať nové rozmery bytia.
Minulý rok sme tu ,na pôde radnice, boli ako komunita sami. Na našej ceste sme však stretli nových priaznivcov, cez veci, ktoré sme urobili sa k nám pripojili noví priatelia, partneri.
Tento rok nás podporili deti zo Svetielka nádeje, ktoré sa tiež pre ťažké životné okolnosti ocitli vo svete, ktorý je izolovaný, podobne ako ten náš. Sme medzi ľuďmi, ale sme sami. My sme v modrom spektre, oni sú svetielkom. Svetielko nádeje, ktoré dáva nádej. Osamotenie niekedy znamená naučiť sa veľa o živote. Naučiť sa prijímať, milovať, spájať. Síce na diaľku, vo vzájomnej solidarite dvoch svetov, odlišných a predsa spoločných.
Sme deti, sme ľudia, sme bytosti s dušou. Učíme sa spájať v inej komunikácii i vzájomnom videní toho druhého. Okuliare, ktoré sme si dali, sú symbolom zvýraznenia a pohľadu na to, čo nám pre inú zrakovú nedostatočnosť uniká. Nasaďme si okuliare, aby sme lepšie videli. Nie očami, ale srdcom. Je čas na otvorenie tém znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktoré žijú na pôde mesta BB a nielen tu, aby vstúpili do života zdravej populácie a nadviazali aktívny dialóg.
Spoločný prístup pri riešení otázok zdravotne/ telesne a duševne handicapovaných je veľmi dôležitý, pretože spoločne si môžeme pomáhať a tiež ozrejmovať problematiku života s istým typom obmedzenia. Aby ju zdraví, ktorí ju nepoznajú alebo zjednodušujú, lepšie pochopili.Naši mladí autori Marek Golema a Mário Balco sa venujú umeleckej práci. Svoj vnútorný svet dávajú na papier. Odzrkadľujú svoj pohľad na svet okolo nás. Je nádherný, farebný, rôznorodý, individuálny, ako je každý ľudský jedinec. Chcem upozorniť na tvorbu Mária Balca, ktorý vytvoril aj knižku so svojimi obrázkami a napísal aj pár básničiek. Sú to jedineční mladí muži, ktorí zreálňujú svet, ktorý možno našej spoločnosti uniká.
Techniky, ktoré používajú, sú rôzne, ale podstatou je, že všetko, čo tvoria, robia s neskutočnou trpezlivosťou. S rešpektom pristupujem aj k ich rodičom, ktorí ich aj napriek nepriazni osudu dokázali podporiť a vďaka nim sa mohla realizovať vernisáž s obrazmi ich detí.
Súčasťou vernisáže boli okrem obrázkov mladých mužov aj obrázky detí s autizmom zo ŠZŠ na Ďumbierskej ulici, kde sa autizmu venujú už vyše desaťročie. Ich obrázky boli jednoduchšie, ale ich cena bola rovnaká ako hodnota tých dokonalých. Lebo práca detí, ktoré to vytvorili, je mnohokrát náročnejšia aj pre iné znevýhodnenia, ktoré dostali k autizmu do vienka. V rámci výstavy boli situované aj fotografie a informačné panely venované problematike autizmu. V priestore vernisáže sa nachádzali aj plastiky pani učiteľky Jitky Kučerovej zo ŠZŠ, ktoré zobrazujú život a vnímanie osôb s autizmom.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj našim SPOSA rodičom a členom, priateľom, partnerom, ktorí nesmú ostať v tieni. Pomáhali organizovať a pripravovať túto krásnu akciu, menovite ďakujem Silvii Žabkovej, Jitke Kučerovej, Jarke Hudecovej, Zuzane Kučerovej, Marcele Anderle, Erike Karovej, Ingrid Škropekovej, všetkým zo ŠZŠ a našim ďalším partnerom, ktorí nám pomáhali aj mediálne túto akciu podporiť. Ďakujem Vám za spoluprácu a podporu, ktorú ste do tejto vernisáže vniesli. Vernisáž symbolickým kľúčom otvoril zástupca primátora BB Martin Turčan, ktorý predniesol aj krátky príhovor a stal sa príjemným spoločníkom zúčastnených . Večer o 20.00 hodine si SPOSA rodičia, niektorí aj s deťmi a naši sympatizanti z OZ Kompas, OZ Nožička, OZ BCF pod vysvietenými budovami na námestí SNP, kde si pri nepriaznivom vetre, ktorý skúšal v trpezlivosti pri zapaľovaní
sviečok, symbolicky v namodro namaľovaných svietnikoch pripomenuli prítomnosť autizmu na území mesta Banská Bystrica. Keď sme zapaľovali tie sviečky a vietor nám v tom aktívne bránil, na malú chvíľu som pocítila ten dávno zabudnutý pocit spolupatričnosti. Chrániť oheň, ktorý sme tak krvopotne získali na schodoch morového stĺpu s Matkou Máriou, pod ktorým sa odohralo toľko „zázrakov“.
Je to symbolické, krásne, pod morovým stĺpom. Také sa vždy stavali, keď ľudia prekonali veľkú kataklizmu ochorenia moru. Aj nenásytnosť a sebeckosť je druh moru. My všetci, čo sme pod tým stĺpom stáli, sme už z týchto lacných druhov moru vyliečení. Dokázali sme to tým, že sme tam boli. A verím, že jedného dňa nás tam bude oveľa viac.
M.H.
Deti na banskobystrickej onkológii prostredníctvom Svetielka nádeje OZ, podporili 1. 4. 2015 celosvetovú kampaň Vysvieťme to na modro. Prečo práve na modro? Modrá farba je symbolom komunikácie a modré svetlo pomáha zacieliť pozornosť verejnosti na autizmus.
A my na onkológii sme sa veľmi radi cez ich okuliare pozreli na tento svet. Tak, ako oni sa cez ne dívajú na nás. Ďakujeme!
Ingrid Škropeková
0800 105 707 
