Na začiatku nám rozhovory nedovolil, ale postupným venovaním sa nástrojom, ktoré mal rád, nechal priestor i pre nás. Momentálne sa snažím aj cez túto možnosť nastaviť podmienky do budúcnosti v spolupráci s terapeutkou na nových prístupoch k dieťaťu, ale aj rodiča k sebe.
Maťko si cez prázdniny sám vo svojej izbe vytvoril priestor na hru na svojich domácich nástrojoch. Naučil sa pískať do píšťalky a do fúkacej harmoniky, čo už je pokrok. Ide mu to ešte slabo, ale dokáže to. Momentálne sa učí pracovať s tabletom. Aj pani učiteľka v triede s ním pracuje, a z dôvodu zlej motoriky prstov na rukách mu vyrobila aj špeciálnu rukavicu, z ktorej mu trčí len jeden prst. Oceňujem jej kreativitu.
Doma tiež spolu riešime drobnosti na našom tablete, hráme jednoduché hry, najradšej má varenie, bublinky a kreslenie, aj toto je posun. Niekedy ho tablet vôbec nezaujímal. Od začiatku školského roka s Maťkom chodím na obedy a učím ho zvládať rušivé momenty, na ktoré reaguje. Často zje všetko a pomaly sa posúvame.
Vďaka Janke Vigašovej sme v lete chodili na koníka a na feldenkrais. Spoločný efekt nepatrný, ale predsa, že sa začal pri jazde na koníkovi pohybovať v koordinácii s jeho chôdzou. Každá terapia, ktorá sa dieťaťu dopraje pri trpezlivom opakovaní, časom prinesie efekt. Sú chvíle, kedy sú dni ťažké a smutné, ale sú aj tie, keď sa tešíme z malých, ale veľmi dôležitých posunov.
Mária Helexová