Na podujatí svetového pohára v Al Ain v Spojených arabských emirátoch získala začiatkom marca 2017 štyri prvenstvá a zároveň vytvorila štyri svetové rekordy. Zlatú medailu a nový svetový rekord zaznamenala v disciplíne R3 vzduchová puška v ľahu mix, R8 v trojpolohovej súťaži žien (malokalibrovka na 50m po 20 rán), R2 vzduchová puška v stoji 40 rán a R6 malokalibrovka v ľahu mix. Aj vďaka týmto úspechom sa Veronika stala víťazkou ankety Medzinárodného paralympijského výboru o najlepšieho paralympionika sveta za február 2017. Je najúspešnejšou slovenskou zdravotne postihnutou strelkyňou. A svoj šport miluje. Slovenská športovkyňa hovorí, že šport je najlepšia integrácia telesne postihnutých do života.
Veronika je však aj milá a atraktívna žena. Svoj šarm predviedla na 18. ročníku plesu v opere, ktorý sa konal v historickej budove SND v Bratislave a úderom na gong ho slávnostne otvorila. Keď ju organizátori plesu po prvýkrát oslovili s ponukou udrieť na gong, nemohla tomu uveriť a dokonca ju v jednej chvíli aj nechcela prijať.
„V prvom momente som tomu nemohla uveriť a keď ma organizátori ubezpečili, že je to skutočne pravda, ponuku som chcela odmietnuť, pretože udrieť na gong na Plese v opere je veľmi vážený spoločenský akt a vždy túto úlohu dostali vzácne osobnosti,“ prezrádza naša najúspešnejšia slovenská paraolympionička v streľbe. Napokon však ponuku prijala s radosťou, hoci priznáva, že až do samotného úderu na gong v nej prevládali pocity vzrušenia a strachu zároveň.
Veronika ďalej dodáva, že jednou z pohnútok prijať túto ponuku bolo aj to, že výťažok prispeje k lepším a širším možnostiam vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením.
„Inklúzia a integrácia na školách sa ma úzko týkala v detstve, a o to viac vo mne táto téma vyvolala vnútornú pohnútku zapojiť sa do dobročinného poslania Plesu v opere. Viem, ako som preplávala školskými podmienkami a viem, ako je to v dnešnej dobe.
Vo svete techniky ide pokrok rýchlo dopredu, čo sa však týka vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením, zostáva stav nezmenený,“ vysvetľuje rodená Trnavčanka svoje dôvody, prečo sa rozhodla podporiť dobročinný zámer Plesu v opere a dodáva, že si „nesmierne váži organizátorov plesu, že práve 18. ročník poukázal na tento spoločenský problém.“
V novembri 2018 sa uskutočnil krst nástenného kalendára pod názvom „Charitatívny kalendár ADELI 2019 a bol uvedený do života práve niekoľkonásobnou paralympijskou víťazkou SR v športovej streľbe Veronikou Vadovičovou, ktorá sa stala jeho krstnou mamou.
Môžem sa trošku pochváliť, že s Veronikou sa poznáme už 15 rokov.
Je veľmi milá a dobrá žena, obetavá priateľka, zároveň ochotne odpovedala na mojich pár otázok:
Vďaka športu si precestovala množstvo krajín. Je miesto, kam by si sa rada opäť vrátila?
Je veľa pekných miest na svete. My pri športe ale nemáme väčšinou možnosť pozrieť sa po okolí. Ale čo sa týka prírody, mám veľmi rada Švajčiarsko, Kóreu, severské krajiny. A čo sa týka ľudí, tak veľmi milí ľudia sú v Ázii, tam sa vždy teším, keď nám tam usporadúvajú preteky.
Ktorá krajina je podľa teba najviac prístupná z hľadiska bezbariérovosti?
Nemám zase prejdené všetko. My chodíme do menších miest. Ale čo sa týka pohyblivosť na vozíku, žiadne problémy som nemala v Sydney či v Pekingu, Londýne. Veľmi dobré je spravené Rakúsko a Švajčiarsko. Tam sa s vozíkom dá pohybovať aj v Alpách, kde rada chodím. Ale samozrejme sú miesta, ktoré sú oveľa horšie s podmienkami pre vozík. Jedno z nich je Bangkok. Tam som s vozíkom zažila veľa dobrodružstva po uliciach mesta. Slovensko by som radila k priemeru.
Myslíš si, že na Slovensku je veľa architektonických bariér?
Záleží od lokality. Na Slovensku si človek na vozíku musí dopredu rozmyslieť, kam chce ísť, aby sa tam aj dostal. Lepšie sú na tom hlavne väčšie mestá a hlavne tie, ktoré majú nákupné centrá, ktoré sú pre nás prístupné takmer bez obmedzenia. Výnimku tvoria preplnené obchody tovarom, keď som občas nemohla vojsť dnu pre úzke uličky. Napríklad Trnava posledné roky spravila míľový krok v bezbariérovosti.
Máš ešte nejaké ciele, či už športové alebo osobné?
Človek by mal mať celý život nejaké ciele. Či už malé alebo veľké. Ja takisto.
Máš pocit, že vnímanie telesne postihnutých je iné ako v minulosti?
Určite áno. Nie je to ešte na 100percent, ale posun tu určite je.
Čo by si odkázala čitateľom časopisu - Inak obdarení?
Aby všetky prekážky, ktoré sa im dostanú do cesty brali ako výzvy ktoré treba prekonať. Aby zabudli na slovo predsudky a žili svoj život najlepšie ako vedia, a aby žili prítomnosťou, a tešili sa z každého okamihu svojho života.
Ďakujem za príjemný rozhovor a milí priatelia máme pre vás s Veronikou taký odkaz = Treba sa tešiť z maličkostí, milovať život taký aký ho máme a dokázať uniesť veľké bremená, ktoré nám občas život náloží na plecia“.
Janka Truhlíková Prekopová
0800 105 707 
