Úsmev spraví každému lepší deň

Úsmev spraví každému lepší deň
Volám sa Anna Bočkajová bývam v dedine spolu s rodičmi v rodinnom dome. Som veľmi rada, že bývam práve v dome, kde si vonku na terase môžem dať na čerstvom vzduchu kávu alebo vychutnať obed, grilovať s najbližšími.
Odkedy si na vozíčku?
Na vozíku som 5 rokov, ale už rok predtým som prestavala chodiť. Najprv sa mi podlamovala jedna noha, potom už obe. Keď mi povedali lekári, že nebudem chodiť bolo to veľmi ťažké. Mám dedičnú chorobu, vďaka, ktorej mám skoliozu, na ktorú som bola 8 - krát operovaná. Mám cysty na mieche
a mimo nej, tie sa nedajú operovať. Tak som na vozíku lebo to tlači na miechu. Som rada aj tak, aj keď nohy nefungujú ako majú, mám zdravé ruky. Môžem sa na vozíku premiestniť kam potrebujem. Stretávam sa aj s obmedzeniami kde sa nedá s vozíkom, no sú aj také miesta kde chodievam rada aj keď je to len na terase. Keďže som už poznala veľa ľudí na vozíku tak mi pomohli, vlastne jeden kamoš. Bol a stále je moja psychická podpora.

Si samostatná, sebestačná? Čo všetko zvládaš robiť?
Mám aj dobrú rodinu ktorá mi pomáha, keď potrebujem no väčšinou sa snažím robiť si všetko sama. Ak sa dobre cítim tak zvládnem aj uvariť obed alebo upiecť koláč. Zbožňujem kotlíkový guľáš a kuracie mäso na hocijaký spôsob. Rada robím langoše. Naučila som sa pliesť z papiera tak pletiem košíky, stromčeky, venčeky občas skúšam niečo nové. Tiež skúšam servítkovú techniku v ktorej som začiatočník tak aspoň mi ubehne deň skôr. Rada lúštim sudoku a čítam knihy, takže nie je čas na nudu.

Aké knihy rada čítaš?
Najradšej o živote ľudí a Paula Coelha.

Ako Ti pomáhajú rehabilitácie?
Chodievam na rehabilitácie do Starej Ľubovne, kde ma vozí oco, keďže nemám vodičský preukaz. Taktiež mi pomáhajú rehabilitácie v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, kde som bola 10 krát. Každý pobyt mi niečo dá posunie má v pred. Momentálne spravím pár krokov s malou dopomocou. Aj to je veľký úspech. Rada chodievam aj do posilňovne v našej dedine, kde mi pomáha cvičiť jeden chalan. Teší ma každé maličké zlepšenie.

Čo by si rada odkázala ľuďom s podobným osudom?
Netreba sa vzdávať treba žiť a robiť čo nám dá daný deň, nikdy nevieme čo donesie budúcnosť. Preto buďme radi že žijeme, lebo niekedy stačí úsmev a inému to môže veľmi pomôcť povzbudí ho to. Úsmev spraví každému lepši deň a dobrú náladu.
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk