Ženu, ktorá v každom človeku hľadá len to dobré. V Poluse vedie školu varenia pre deti, kde ich učí, ako si pripraviť raw zmrzlinu, zdravú desiatu či iné zdravé a chutné dobroty. Má množstvo rôznych aktivít, o ktorých ste možno ani netušili. Je mamou dvoch detí – syna Jakuba a dcérky Marušky. Hoci je jej denný program nabitý povinnosťami, našla si čas na rozhovor. Jej hlas poznáte z dabingu a tvár z televíznej obrazovky.
Pri šálke dobrého capuccina v pozitívnej nálade a s úsmevom na tvári na moje otázky odpovedala Zuzka Vačková.
Áno, Zuzka je známa slovenská herečka, ale mňa zaujala svojou ochotou pomáhať iným. Takže tento rozhovor nebude s herečkou Vačkovou, ale so Zuzkou, ktorá pomáha ,aby život INAK OBDARENÝCH bol krajší a ľahší.
Zuzka, stáť pred filmovou kamerou či na divadelných doskách, to je snom hádam každej malej slečny. Bol to aj Tvoj sen? V podstate ani nie, ako malé dieťa som chcela byť lekárkou. Neskôr, keď v televízií vysielali reláciu Zlatá brána, veľmi som túžila účinkovať v tejto relácii, dokonca som sa chcela kvôli tomu presťahovať do Košíc, čo moji rodičia neschválili. Cestu k herectvu som si našla neskôr.
Veľmi ma bavila gramatika a chcela som byť jazykovedkyňa. Keď som sa zapisovala do krúžku, došlo k malému nedorozumeniu. Z gramatického krúžku sa vykľul krúžok dramatický. V tom čase pán režisér Štefan Uher hľadal do svojho filmu zdutú pubertiačku a vybral si mňa. Bola som vo veku zdutej pubertiačky a svoju rolu som hrala viac-menej prirodzene. To jedno chybné písmenko zmenilo nielen môj život.
Moja dcérka Maruška chodila so mnou na natáčanie od mala. Videla moju prácu a zapáčila sa jej. Takže vplyvom všetkých týchto udalostí sa aj Maruška začala venovať herectvu a momentálne natáča nový seriál Dvojičky pod vedením Andyho Krausa.
Zuzka, v súčasnosti Ťa diváci spájajú s postavou Alice z Paneláku. Je to mierne pojašená, ale vtipná postava. Ako ,,spolu vychádzate?“
Alicu mám veľmi rada. Má jedno veľké pozitívum - prináša na tváre divákov úsmev. Nech sa deje, čo sa deje, je za tým vždy náznak nejakého nadhľadu, aj keď sa hnevá, jej hnev skončí úsmevom. Je to postava, ktorá aj keď sa hnevá či mračí, vyvolá úsmev na tvári. Ľudia by si mali brať z nej príklad a riešiť problémy s humorom. Aj v dabingu som mala možnosť dabovať a prekladať texty, kde som sa stretla v situačnej komédii s podobnými postavami ako Alica - kde sa v rodine každý snažil presadiť svoj názor, ale nešiel za tým tvrdo, ale s láskou. Problémy, ktoré rodina mala, sa snažili riešiť s nadhľadom, porozumením a láskou.
Tvoje meno je späté aj s pomocou pre INAK OBDARENÝCH. Viem o Tebe, že sa rada zapájaš do rôznych projektov, či už ako moderátorka alebo účinkujúca. Ako si sa dostala k tejto veľmi prospešnej činnosti?
Ako moderátorka alebo hosť som sa zúčastnila napr. projektu Hodina deťom a množ- stva iných. V zákulisí som sa zoznámila s deťmi z detských domovov, ale aj INAK OBDARENÝMI. Tak začali vznikať prvé uzlíky priateľstva. Začala som chodiť do detského domova v Bernolákove s Bibkou Ondrejkovou a Andrejkou Karnasovou. Snažili sme sa zorganizovať výlet, urobiť program na Mikuláša. Na Vianoce podarovať deťom aspoň malú drobnosť. Angažovali sme hercov - kolegov, kúpili sme darčeky pre deti. Každý si vybral zo zoznamu dieťa, kde mal napísanú poznámku, čo by si dieťa prialo alebo aké má záujmy .Podľa toho sa vybral darček pre konkrétne dieťa. Po čase sme museli našu činnosť zastrešiť, a tak vznikla nadácia, ktorá sa postupom času pretransformovala na občianske združenie. Pri jej zrode stáli Bibka Ondrejková, Veronika Gabčová Lučeničová a Štefan Pogany. Združenie LINAJE pomá- ha deťom a mladým dospelým postihnutým autizmom. Vydali sme knižku Rozprávky z ôsmeho svetadielu, ktorú napísala Sylvia Záhorcová, mamička autistického syna. Veronika Gabčová Lučeničová, Gizela Oňová, Marián Grexa, Bibiana Ondrejková a ja sme napísali po jednej rozprávke.V súčasnosti sa združeniu venuje Bibka a Veronika. Pracujú s autistickými detičkami v SPOSA V Trnave a snažia sa pomáhať rodinám týchto detí. Keď sa narodí malý človiečik a je zdravý, všetko je fajn, ale keď do rodiny pribudne dieťatko inak obdarené, zrazu je všetko inak, celý život sa obráti. Kto má zdravé dieťatko, si to ani nevie predstaviť. Je to ťažké, možno si to niekedy rodičia ani neuvedomujú, aké náročné to je. Celú starostlivosť o dieťatko berú ako samozrejmosť. Takíto rodičia si zaslúžia uznanie a pomoc. Potrebujú byť odľahčení od každodenných povinnosti a potrebujú aj spestrenie svojho života. Je mi cťou, že mô- žem aspoň trocha pomôcť svojou troškou. Nakoľko som v súčasnosti veľmi vyťažená, nemôžem sa im venovať podľa svojich predstáv. Teší ma, keď vyzbieram hoci malú sumu alebo získam dar od sponzora do centra 8 svetadiel na Borovej pre deti a mladých dospelých postihnutých autizmom a takou formou im pomôžem.
Ako moderátorka alebo hosť som sa zúčastnila napr. projektu Hodina deťom a množ- stva iných. V zákulisí som sa zoznámila s deťmi z detských domovov, ale aj INAK OBDARENÝMI. Tak začali vznikať prvé uzlíky priateľstva. Začala som chodiť do detského domova v Bernolákove s Bibkou Ondrejkovou a Andrejkou Karnasovou. Snažili sme sa zorganizovať výlet, urobiť program na Mikuláša. Na Vianoce podarovať deťom aspoň malú drobnosť. Angažovali sme hercov - kolegov, kúpili sme darčeky pre deti. Každý si vybral zo zoznamu dieťa, kde mal napísanú poznámku, čo by si dieťa prialo alebo aké má záujmy .Podľa toho sa vybral darček pre konkrétne dieťa. Po čase sme museli našu činnosť zastrešiť, a tak vznikla nadácia, ktorá sa postupom času pretransformovala na občianske združenie. Pri jej zrode stáli Bibka Ondrejková, Veronika Gabčová Lučeničová a Štefan Pogany. Združenie LINAJE pomá- ha deťom a mladým dospelým postihnutým autizmom. Vydali sme knižku Rozprávky z ôsmeho svetadielu, ktorú napísala Sylvia Záhorcová, mamička autistického syna. Veronika Gabčová Lučeničová, Gizela Oňová, Marián Grexa, Bibiana Ondrejková a ja sme napísali po jednej rozprávke.V súčasnosti sa združeniu venuje Bibka a Veronika. Pracujú s autistickými detičkami v SPOSA V Trnave a snažia sa pomáhať rodinám týchto detí. Keď sa narodí malý človiečik a je zdravý, všetko je fajn, ale keď do rodiny pribudne dieťatko inak obdarené, zrazu je všetko inak, celý život sa obráti. Kto má zdravé dieťatko, si to ani nevie predstaviť. Je to ťažké, možno si to niekedy rodičia ani neuvedomujú, aké náročné to je. Celú starostlivosť o dieťatko berú ako samozrejmosť. Takíto rodičia si zaslúžia uznanie a pomoc. Potrebujú byť odľahčení od každodenných povinnosti a potrebujú aj spestrenie svojho života. Je mi cťou, že mô- žem aspoň trocha pomôcť svojou troškou. Nakoľko som v súčasnosti veľmi vyťažená, nemôžem sa im venovať podľa svojich predstáv. Teší ma, keď vyzbieram hoci malú sumu alebo získam dar od sponzora do centra 8 svetadiel na Borovej pre deti a mladých dospelých postihnutých autizmom a takou formou im pomôžem.
Zuzka + bicykel = charitatívna akcia s názvom CEZ SLOVENSKO ZA 5 DNÍ Áno - tento rok to bude už 8. ročník.
Vďaka nadačnej činnosti som sa zoznámila s Miroslavom Bulovským. Je to zakladajúci člen OZ PARASPORT 24. Toto združenie sa venuje ľuďom na invalidných vozíkoch a zrakovo postihnutým. Vedie ich k športu a ukazuje im, že aj napriek svojmu handicapu môžu športovať.
Akciu CEZ SLOVENSKO ZA 5 DNÍ podporujú všetky televízie na Slovensku. Pelotón tvoria osobnosti z jednotlivých televízií, ľudia mediálne známi a druhú polovicu pelotónu tvoria handicapovaní ľudia - vozičkári a zrakovo postihnutí.
Myšlienka tejto akcie je jednoduchá: Keď som už dostal INÝ DAR a som inak obdarený, sedieť a ľutovať sa nemá význam!!! Môžem žiť a môžem si užívať život aj napriek svojmu handicapu!!! Keď sa chce, dá sa... dá sa to dokázať.
Chceme ukázať všetkým ľuďom, ktorých trápia rôzne problémy, či už finančné, zdravotné alebo problémy s láskou, že je dôležité prehodnotiť svoje bôle a pozrieť sa na daný problém z iného uhla - oplatí sa kvôli tomu môjmu problému takto trápiť, keď vidím človeka, ktorý by sa mohol trápiť 1000x viac ako ja, ale bojuje, snaží sa užívať si život naplno a s radosťou? A ja tu stojím na mieste a trápim sa??? 1. júna 2015 sadneme na bicykle a ideme cez Slovensko. Prvýkrát zo západu na východ. Iste nás budú bolieť zadky, nakoľko prejdeme 400 km, ale ten pocit stojí zato.
Zuzka, spolupráca s týmto združením vyústila do Tvojej ďalšej veľmi prospešnej aktivity.
Viem, kam mieriš. Pre stredné školy sme začali robiť po Slovensku prednášky o tom ,ako vnímať hendicap. Máme za sebou približne 10 prednášok. Som milo prekvapená s akým obrovským úspechom sa akcia stretla. Prečo to robíme? Keď ideme naprieč Slovenskom na bicykli, vidíme, že ľudia nevedia, ako sa majú správať k inak obdareným ľudom. Nevedia, či prejaviť ľútosť, či sa majú snažiť pomôcť, alebo si inak obdareného nemajú vôbec všímať. Do reštaurácie príde s nami mladé dievča, ktoré od narodenia nemá ruky iba malé prstíky - samozrejme, že priťahuje pozornosť. Ľudia sa pozerajú, pretože dovtedy niečo podobné nevideli. Nastáva zvláštna chvíľa, keď ľudia nevedia, čo robiť. Pomocou prednášok sa snažíme z pohľadu handicapovaných ľudí aj z pohľadu nás, čo to už máme za sebou, vysvetliť naše postoje a skúsenosti, aby sa mladí ľudia vedeli zorientovať v tejto oblasti a ako majú vnímať handicap.
Robíme to zábavnou formou, aby ľudia odchádzali na srdiečku potešení, ústa usmiate, srdiečka otvorené a hlavičky nabité novými užitočnými informáciami. Vystupuje s nami Katka Landlová - gitaristka a speváčka, Radek Bakalař - šoumen a kúzelník. Katka spieva, Radek zabáva, ja moderujem. Pridáva sa k nám Mirko Bulovský či Pavlinka Triščová. Je to mladá žena, ktorá sa narodila bez rúk. Venuje sa maliarstvu - maľuje nohami krásne obrazy. Pridávajú sa k nám mnohí ďalší. Radosť mi spôsobuje odozva - čítam maily alebo správy na fb. Študenti mi píšu vety: „Bol to najkrajší zážitok môjho života, zmenili ste môj pohľad na takýchto ľudí“ a podobne. Snažíme sa zmeniť pohľad mladých na túto oblasť života, mladí chcú o týchto ľuďoch vedieť viac, zaujíma ich daná téma, majú množstvo otázok. Je potrebné dať im odpovede. Teším sa, že mladí ľudia po našej prednáške vedia ako prelomiť bariéry a nemajú strach či zbytočné obavy ako majú komunikovať s INAK OBDARENÝMI.
5 naj Zuzky Vačkovej
Najkrajší zážitok: mám ich veľmi veľa. Dnes ráno prišla ku mne do postele Maruška, porozprávali sme sa, odviezla som ju do školy. Po návrate domov som pri raňajkách viedla rozhovor so synom... bolo to nádherné ráno - krásny zážitok.
Naj motto: Ži a nechaj žiť - snažím sa nehodnotiť ľudí, akceptujem ich takých, akí sú. Niekedy ma však zradí moje ego a predvedie mi výstup - nechám ho, nech si užije, ale potom sa rýchlo vraciam nohami späť na zem.
Naj interprét: Norah Jones, slovenská hudobná scéna a hlavne Katka Landlová.
Naj jedlo: milujem jedlo, som poživačník - gurmán a nie som disciplinovaná :) Milujem sviečkovú, keď sa urobí so zeleninou a troškou smotany, ryby, minútky, ovocie a zeleninu.
Naj autor kníh: Pavel Hirax Baričák, Maxim Matkin, Eva Borušovičová.
Ďakujem Zuzke za poskytnutie rozhovoru a verím, že pozitívna energia, ktorá z nej sr- šala, sa preniesla prostredníctvom časopisu aj do vašich domovov.
Júl 2015
0800 105 707 
