Syn Benkovcov, Luki, avšak nezdoláva slovenské vrcholy a kopce po vlastných. Turistom je aj napriek tomu, že ho na potulkách po Slovensku nesprevádzajú len jeho verní rodičia, ale aj invalidný vozíček. Syn má turistiku v krvi Nie je žiadnou náhodou, že najväčším koníčkom rodiny je turistika. K samotnému zoznámeniu sa manželov neprišlo nikde inde ako práve na túre.
„S manželkou sme sa zoznámili pred 18 rokmi práve pri turistike. Prvýkrát sme sa videli na chate v sedle Ďurková pod Chabencom. Manželia sme 16 rokov a náš Luki mal teraz v júli dvanásť. Narodil sa predčasne. Pri komplikovanom pôrode dostal krvácanie do mozgu a zatiaľ to stále nerozchodil. Asi najviac bolo zasiahnuté pohybové centrum. Inak je celkom v pohode, po mentálnej stránke nie je ďaleko od normálu a komunikačná oblasť je jeho doménou – spoločnosť ľudí má veľmi rád,“ prezradil pre Dobré noviny Vojtech Benko. Turistiku má 12-ročný Luki v krvi. Aj jeho rodičia sa spoznali práve na túre.
Turistika drží rodinu pokope
Asi každý, kto si to už skúsil, dobre vie, že turistika alebo len dlhšia prechádza prírodou má na človeka akési očistné účinky. Pobyt na čerstvom vzduchu spojený so zdravým pohybom už vyriešil v hlave nejednu dilemu. Podobne je to aj u Benkovcov: „S manželkou sme boli nadšenými turistami, aj keď sme sa ešte nepoznali. A tak ako nás turistika spojila, tak nás drží pohromade doteraz. Je veľa oblastí, v ktorých sa veľmi nezhodneme, ale turistika nám pomáha všetky nezhody prekonať. V prírode, kde si každý z nás po svojom vyčistí hlavu a utrasie svoj rebríček hodnôt, stále dokážeme nájsť spoločnú reč,“ tvrdí Vojtech. K turistike rovnako manželia vedú aj svojho syna Lukiho. I keď je to o niečo komplikovanejšie, keďže dvanásťročný turista nemôže kráčať po vlastných. Prírodu však má podľa slov rodičov veľmi rád a jeho úplnou srdcovkou je voda. „Každá vodná nádrž, potok, jazierko, v ktorom sa môže vyčľapkať, sú pre neho ako stvorené,“ hovoria rodičia.
Ako vyzerá túra, ak nemôžete kráčať po vlastných
Hoci si miesta na turistiku rodina vyberá primárne vo svojom okolí, občas zájdu aj na vzdialenejšie miesta, či miesta, ktoré sú o niečo ťažšie dostupnejšie. Ako vyzerá turistika v teréne, kam sa kočík ani vozík nedostanú? „Zo začiatku, keď Luki mal problém aj so sedením, sme chodili všade tam, kam sa dalo ísť na kočíku. Potom, keď zvládol samostatný sed a stoj s oporou, vybrali sme sa aj na miesta, kde sme sa dokázali presunúť tak, že som Lukáša odniesol na rukách, na chrbte, na „koni“, poprípade posúvaním pred sebou. Zatiaľ väčšinu miest, na ktoré sme sa vybrali, sme zdolali s menšími alebo aj väčšími problémami vďaka tomu, že ho ešte stále vládzem nosiť.
Najväčší problém je, keď ideme do exponovanejšieho terénu a manželku chytá panika z toho, že môžem s Lukim na rukách alebo chrbte stratiť rovnováhu, pošmyknúť sa alebo zakopnúť. Ale keď sa nám podarí dostať na nejaké pekné miesto, napríklad ako naposledy na Klenovský Vepor, máme obrovskú radosť, že náš Luki sa dostal na miesto, ktoré sme spoločne s manželkou pravidelne navštevovali, ale pre neho, ak nezačne chodiť, ostane stále neprístupné,“ opisuje nielen radosti, ale aj strasti turistiky so synom Vojtech. Väčšinu túr zatiaľ zvládli aj vďaka tomu, že Vojtech môže Lukiho nosiť na pleciach.
Najobľúbenejším miestom je Liptovská Mara
Ako vraví Vojtech, každé miesto, ktoré navštívi s rodinou má pre nich nezabudnuteľné čaro. Jednoducho preto, že tam boli všetci spolu. „Možnosť ukázať vlastnému synovi niečo, čo ja pokladám za výnimočné, je pre mňa najväčším zadosťučinením za všetku námahu, ktorú pri tom musím vynaložiť. Aj keď si najbližšie Luki väčšinou nevie spomenúť ani na názov jaskyne, hradu, doliny, vrchu, na ktorom sme boli. Ale často si spomenie na nejaký zážitok, ktorý sa k danému miestu viaže, alebo na milé stretnutie s ľuďmi, s ktorými sa nám skrížili cesty.“ Jedno miesto však predsa len vyčnieva, a tým je Liptovská Mara. Tá najviac učarovala práve Lukimu. A, samozrejme, Benkovci sa tam chystajú aj v najbližšom čase, pretože, ako sami vravia, leto bez čľapkania a člnkovania sa na Mare by sa ani nerátalo. Sú však stále aj miesta, o ktorých zatiaľ iba snívajú. „Ja mám túžbu vyniesť ho, kým ešte vládzem, na Solisko a Kľak. Manželka vždy túžila ísť na vrch Kremenec, tak dúfam, že sa nám to podarí. A tiež by sme radi išli aj na Ďurkovú, lebo je to miesto, kde sme sa s manželkou stretli. No radosť máme z každého miesta, ktoré navštívime. Lebo čaro a krása je všade okolo nás, stačí sa len lepšie pozrieť.“ Je ešte veľa miest, kam Vojtech dúfa, že sa jeho rodinke podarí spolu dostať.
Miláčikovia slovenského internetu
Benkovci a ich nadšenie pre turistiku si na slovenskom internete už získali množstvo fanúšikov. Vojtech po túre s rodinou vždy rád pridá niekoľko fotiek do populárnej skupiny na Facebooku určenej pre turistov. „Ako náruživý fotograf sa veľmi rád podelím s ľuďmi o svoj pohľad na svet. Keď sa ľuďom tento pohľad zapáči, je to pre mňa veľké zadosťučinenie. Manželka ma často podpichuje, že chodíme na výlety, len aby som mohol dať fotky na internet,“ priznáva Vojtech. Pozitívna odozva od ľudí na seba zväčša nenechá dlho čakať. Benkovci majú na slovenskom internete množstvo fanúšikov. „Odozva ľudí na náš životný štýl nás veľmi teší. Ale sme len obyčajná rodina, ktorá má spoločného koníčka – turistiku. Aj keď Luki nechodí, budeme sa stále snažiť, aby čo najviac času trávil v prírode, aby spoznal čo najviac zákutí nášho Slovenska, aby mal radosť zo života a z každého dňa, ktorý prežije a my rodičia, samozrejme, spolu s ním. No nikdy sa neprestaneme pýtať, prečo: Prečo náš syn nechodí, keď jeho rodičia vždy mali tak radi pešiu turistiku? A, samozrejme, nikdy neprestaneme dúfať, že raz chodiť začne a po miestach, ktoré navštívil len vďaka tomu, že ho tam otec doniesol, sa poprechádza na vlastných nohách bez cudzej pomoci,“ uzatvára Vojtech.
Lenka Miškolciová
https://www.dobrenoviny.sk/c/139124/ vojtech-benko-nosi-syna-lukasana-pleciach-na-turistike
0800 105 707 
