Navonok sa to prejaví ako dýchavičnosť pri fyzickej námahe, odpadávanie, opuchy nôh či hromadenie vody v tele. Pľúcna hypertenzia vážne ovplyvňuje schopnosť človeka vykonávať väčšinu bežných činností každodenného života. Môže byť spôsobená niektorým z pľúcnych alebo srdcových ochorení alebo sa môže vyskytnúť bez akejkoľvek známej príčiny. V niektorých prípadoch je dedičná, v iných nie. Prejavuje sa v niekoľkých odlišných formách, medzi ktoré patria aj zriedkavé ochorenia.
Ako a kedy Ti zistili túto chorobu?
Idiopatickú pľúcnu artériovú hypertenziu (iPAH) mi diagnostikovali na jar v roku 2010 (idiopatická znamená, že nie je známa príčina vzniku choroby). U mňa sa choroba prejavovala bez viditeľných príznakov, ako sú modré pery a prsty na ruke a nikdy som neodpadla. V podstate som sa „iba“ zadýchala pri bežnej aktivite, rýchlej chôdzi a občas ma pichalo na hrudi. Postupne som navštívila rôznych lekárov, až som sa za krátku dobu dostala na Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, kde ma diagnostikovali.
Je liečiteľná alebo k zlepšeniu zdravotného stavu pomôže len transplantácia pľúc?
PAH je nevyliečiteľné ochorenie a v súčasnosti existujú lieky, ktoré na určitú dobu môžu priebeh choroby spomaliť, stabilizovať. Transplantácia pľúc je konečným riešením, ale tiež len pre určitú skupinu pacientov, ktorí spĺňajú špecifické kritériá.
Ako si zareagovala, keď si sa dozvedela od lekárov správu o zdravotnom stave?
Bol to šok. Mala som 24 rokov a veľa plánov bolo predo mnou, ktoré museli ísť bokom. Mala som strach a beznádejný pocit.
Aké si mala pocity, keď Ti oznámili, že majú pre Teba nové pľúca. Dlho si čakala na ten deň? Ako rýchlo to všetko prebehlo a aký priebeh mala operácia?
V prvom rade to bolo prekvapenie a panika, keďže na čakacej listine som bola iba mesiac. Je pravda, že som na tú správu čakala každý deň a každý deň som sa s tým zobúdzala, ale akurát v ten deň som na to vôbec nemyslela. Ležala som na gauči pred televízorom a plánovala, čo dnes budem pozerať. Vtom, o siedmej večer, mi zazvonil mobil s touto správou. Bála som sa, ale verila som, že všetko dobre dopadne. Človek sa musel sústrediť aj na také samozrejmé veci ako aby si nezabudol zobrať doklady, bez ktorých ho neprijmú v nemocnici vo Viedni (nemocničný preukaz, poistenie či lieky pre prípad, že by operácia nakoniec neprebehla). Mala som hodinu na to, aby som všetko stihla do príchodu sanitky, ktorá ma viezla rovno do Viedne. Veľmi pršalo a sanitka mala celou cestou pustené majáky, aby sme do polnoci prišli na miesto. Po príchode som nešla na operačný sál, ale urobili mi krvné testy a čakalo sa na skontrolovanie pľúc od darcu, či sú v poriadku. Už si poriadne nespomínam, čo všetko sa udialo, na sálu ma odviezli na posteli a posledné slová, čo som vnímala, boli práve od Slovenky, čo bola v tíme: „Nebojte sa, všetko dobre dopadne.“ Operácia trvala šesť hodín a z umelého spánku ma prebudili o dva dni. Hoci som mala obrovské bolesti, všetko prebehlo bez nejakých komplikácií, pretože doma som bola ani nie mesiac po transplantácii.
Čo Ti dáva silu bojovať?
Vždy to boli a budú ľudia okolo mňa, ktorí mi dodávali množstvo energie a pocit, že tu nie som sama. Ešte som stále mladá a chcela by som ešte veľa vecí zažiť a vidieť a to ma ženie dopredu, jednoducho si pomaly plním svoje sny.
Kto Ti je najväčšou oporou?
Môj manžel Miško, ktorý má môj obdiv, pretože životní partneri a rodina to s pacientmi nemajú ľahké. Dokázal pri mne stáť aj v tých najťažších chvíľach a za to som mu stále vďačná. Veľmi veľkou oporou mi počas choroby a po transplantácii boli aj moji rodičia.
Po transplantácii sa Ti určite zmenili životné hodnoty - priority, čo je pre Teba najdôležitejšie v živote?
Áno, moje priority sa zmenili a momentálne je pre mňa najdôležitejšie prežiť každý deň čo najplnohodnotnejšie, tešiť sa z maličkostí, lebo tie robia náš deň krajším. A veľmi dôležité je pre mňa, aby som neochorela, keďže doživotne beriem lieky na potlačenie imunity.
Druhýkrát si sa narodila, dostala si druhú šancu na plnohodnotný život, čomu sa venuješ, čo ťa napĺňa?
Vyštudovala som záhradnú architektúru, takže sa tomu venujem v takej miere, ako mi to dovoľuje zdravotný stav. Zapájam sa do aktivít Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, o.z., kde som v súčasnosti podpredsedníčkou. Rada trávim čas okolo domu a s mojím psíkom, objavujem nové veci, nové miesta tak, aby som mala pocit, že to všetko, čo sme s manželom podstúpili, stálo za to.
Čo by si odkázala našim čitateľom?
Želám im, aby každý ich deň bol ten najkrajší a mali množstvo síl a energie prekonávať aj tie najväčšie prekážky.
A na záver 5 naj
Najkrajší zážitok – výlet na Lomnický štít
Najobľúbenejšie jedlo – špagety s hocičím
Najobľúbenejší nápoj – čaj
Najobľúbenejšia pieseň, skupina, interpret – skupina Bon Jovi
Najobľúbenejší citát alebo kniha – je to skôr také motto... „Všetko je tak, ako má byť...“
Janka Guráňová
0800 105 707 
