V decembri mal Christiánko už 19 rokov. Je z neho mladý muž a našiel veľkú záľubu v cvičení - kulturistike. Mám veľké šťastie, že sa našiel tréner, ktorý ho podporuje a motivuje stále k lepším výsledkom. Nikdy by som neverila čo všetko dokáže. Som nesmierne hrdá, všetko je možné.
Volám sa Renáta Petrikovičová Kunovská. Synček Christián je autista. Autizmus mu diagnostikovali v troch rokoch. Ako rodič však stále dúfate, že je to iba prechodný stav, že vám sa také niečo nemôže stať a vaše dieťa bude presne také isté ako ostatné. Ibaže Christiánko jednoducho nebol ako iné deti. Vyrovnať sa s týmto faktom a nezakrývať si pred ním oči bola zásadná vec. Keď mu potom diagnostikovali detský autizmus, zažila som najhoršie obdobie svojho života a preplakala mnoho nocí, no v podstate sa mi uľavilo. Konečne sa našiel niekto, kto mi vysvetlil, ako to aspoň približne funguje v hlavičke nášho dieťaťa. Autista totiž nerozumie tomu, čo vidí, počuje a prežíva. Má narušenú schopnosť vytvárať si vzťahy s inými ľuďmi a primerane reagovať na okolie. Žije v akejsi bubline, do ktorej sa dá ťažko dostať... aj keď ste milujúci rodič. Život s Christiánkom ma vôbec posunul do úplne iného „levelu.“
Autizmus je diagnóza, pri ktorej je prognóza vždy neistá. Nikto z odborníkov mi nemaľuje ružovú budúcnosť. Žijem nádejou, že veci budú také dobré, ako sa len dá. S autizmom sa bojovať nedá. Ja som ho jednoducho prijala. Moje dieťa je plnohodnotná ľudská bytosť, ktorú rešpektujem. Snažím sa zo všetkých síl zlepšiť Christiánkovi život. Teším sa z maličkostí a žijem prítomnosťou.