Čo Vás priťahovalo na Jurajovi? Aké vlastnosti Vás na ňom upútali?
Na manželovi od začiatku obdivujem jeho priamočiaru otvorenosť, nehrá sa na niečo, čím v skutočnosti nie je, je veľmi rodinne založený a v podstate on sám je súhrnom maličkostí, ktoré ho robia pre mňa príťažlivým. Dobrého vraj veľa netreba.
Určite ste si chceli založiť rodinu. Šli ste do toho s vedomím, že sa Vám môže narodiť dieťa s nízkym vzrastom? Ako ste prijali synčeka? Už pri narodení ste vedeli, že to bude dieťa Inak obdarené? Čo obnáša táto diagnóza? Rodinu sme plánovali s vedomím, že deti zdedia diagnózu na 50%. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutovala a rozhodla by som sa takto znovu. My v podstate ten nízky vzrast až tak neriešime, aj keď Jakubka už tieto veci v rámci nástupu do kolektívu potrápili a iste ešte bude množstvo otázok. Nás najviac trápia problémy s uškami (7x vkladanie, vypadávanie a výmena drenážnych rúrok), cvičili sme vojtovku, niekoľkokrát absolvovali rehabilitačné pobyty kvôli hypotonickému svalstvu. V rámci tejto diagnózy býva problémom úzky miechový kanál, hydrocefalus, problémy s kĺbmi - čo nás našťastie obišlo a verím, že to tak aj ostane. Paradoxne napriek vysokej pravdepodobnosti zdedenia diagnózy nám to prvýkrát potvrdili, až keď mal Kubino 9 mesiacov.My sme to už vedeli, len nám to akosi nemal kto povedať. Možno to tak malo byť a my sme sa vyhli mnohým zbytočným vyšetreniam.
Inak obdarený člen rodiny, či je to dieťa alebo partner, dávajú veľa lásky, vyžaruje z nich úprimnosť, pokora. Mám pravdu? Sú Vám vzorom? Čo ste sa pri nich naučili, čo Vám dali do života?
Môj manžel a syn sú trošku iní, no ja som tou obdarenou v plnom zmysle slova, pretože mať pri sebe také užasne stvorenia ako oni a samozrejme aj našu dcéru, to je veľký dar, o ktorom často rozmýšľam, či si ho vôbec zaslúžim...Naučila som sa veľa, pochopila, že život, láska, zdravie, empatia a mnoho maličkostí, ktoré len tak plynú okolo nás, nie sú až také samozrejmé ...
Prežili ste veľa náročných dní, rokov,.... čo Vám dáva silu ísť ďalej, posúvať sa?
Neviem, či tie naše dni boli nejako náročné, sú ľudia, ktorí to majú mnohokrát ťažšie, nemá im kto pomôcť, poradiť, vypočuť ich a niekedy stačí naozaj malo. My sme mali a máme šťastie na priateľov, rodinu a na ná- hody, ktoré vraj neexistujú... Teším sa, keď sme zdraví, môžeme byť spolu, a aj keď nie vždy je všetko ružové, dokážeme sa tešiť z toho, čo máme.
Ako sa dobíjate? Čomu sa venujete?
Pri dvoch deťoch, domácnosti, v práci na polovičný úväzok milujem, keď si s deťmi cez obed sebecky pospím a potom môžem vymýšľať, ako na náš mini balkón napchať všetky bylinky, ktoré chcem pestovať alebo ako vyrobiť biokozmetiku a také uletené veci, pre ktoré ma doma hádam majú radi.
Rozhovor s Ivanou Polákovou spracovala Iveta Burianeková
Juraja som spoznala cez SMS portál a ono to šlo nejako tak spontánne samo od seba, najprv sme to skúsili spoločným bývaním, neskôr svadbou. A keďže obaja máme radi deti, nebolo veľmi čo riešiť.
0800 105 707 
