Filter na moju dušu

Majka je na prvý pohľad obyčajná mladá žena krátko pred štyridsiatkou. Mamička a manželka, akých stretnete každý deň stovky. No na ten druhý pohľad až taká obyčajná nie je. Čitateľom nášho časopisu iste nie je cudzia, nakoľko je prispievateľkou mnohých článkov.
Mária - Majka Helexová nám dnes rozpovie svoj životný príbeh, to, čo ju teší a čomu sa rada venuje.


Majka, ste rodená Bystričanka a hrdo sa hlásite k svojim koreňom. Spomeniete si na detstvo prežité v Jakube?
Som síce narodená v Banskej Bystrici, ale žijem v Jakube, kde sú moje korene a moja rodina z otcovej strany tu už bola pred tromi storočiami. Tu som od detstva žila s rodičmi a otec mi veľa rozprával o predkoch a ich neľahkých, ale obdivuhodných osudoch. Rodičov som mala starších, ale dobrých, obetavých a milujúcich. Starí Jakubčania, ktorí tu žili, ma s láskou vychovávali a viedli na ceste dospievania. Rodičia dlhé roky boli kostolníci
v jakubskom kostole, v ktorom som aj ja pomáhala, nielen pri službe okolo neho, ale neskôr aj prácou s mládežou. Letné mesiace som s kamarátmi splavovala potok Bystrica (po našom Bystrička), ktorý cez Jakub preteká, chodievala na výlety po okolitých lesoch, hubárčila, bicyklovala sa po okolí.

Vyštudovali ste poľnohospodársku školu. Našiel sa tam niekto, kto mladému dievčaťu ukázal správny smer a pozitívne ho formoval?
Poľnohospodárska škola bola bohatá na výborných profesorov, ale aj majstrov, ktorí ma veľa naučili hlavne tým spôsobom, že ma učili samostatnosti a hlavne videli vo mne schopnosti, ktoré na základnej škole, ktorú som predtým navštevovala, nedokázali doceniť. Na základnej škole som mala problémy
v mnohých predmetoch, tu som sa vo všetkom zlepšila a naučila som sa vďaka profesorom, ktorí mali ku mne iný prístup, konečne chápať, ako veci fungujú. Pochopila som jednu vec, ktorú uplatňujem aj vo svojom živote, že učiť sa dokáže každý, len záleží na tom, ako mu to učiteľ vysvetlí a ako ho ako človeka vníma. Tu som hlavne pochopila, že chyba nebola vo mne a dodnes ďakujem všetkým za to, že mi pomohli prekonať neprekonateľné.



Spolu s manželom vychovávate jediného synčeka Maťka, ktorý má autizmus. Autizmus sa pomaly dostáva do povedomia širokej verejnosti. Pred jedenástimi rokmi však táto téma bola neznáma. Odkiaľ ste čerpali informácie?
Vedela som, že autizmus existuje, v mojej blízkosti bývala kamarátka, ktorá mala syna s autizmom, ale vo sne by mi nenapadlo, že v jednej obci môže byť takých detí viac. A dokonca bude raz jedno moje. Keď sa však u Maťka začali prejavovať črty, ktoré sa u ostatných zdravých detí nevyskytovali, bolo mi jasné, že je to autizmus. Informácie som v prvom rade čerpala od odborníkov v tejto oblasti, ale to sú len teoretické záležitosti.
Autizmus je u každého človeka individuálny a jedinečný. Ani jeden nie je rovnaký.

SPOSA BB a Majka – zaujímavé spojenie
Keď Maťko nastúpil do prvého ročníka /september 2012/ v špeciálnej základnej škole v Banskej Bystrici, od pani učiteľky som sa dozvedela, že existuje SPOSA a jej predsedom je pán Golema. Po krátkom čase sme sa stretli a začali spolupracovať. Vďaka SPOSA som sa dostala na kongres v Tatrách (marec 2013), kde prednášali odborníci zo zahraničia, z ktorých jedna bola mama chlapca s autizmom. Tam som začala chápať rozmanitosť autizmu. V lete v tom istom roku sa mi podarilo od KNZM získať financie na malý projekt a urobila som prvé malé komunitné stretnutie rodín s deťmi s autizmom v Jakube. Potrebovala som si overiť, či mám schopnosti niečo také organizovať. V decembri roku 2013 ma zvolili za predsedkyňu SPOSA BB.

Akcia LEGO SEN a LEGO SPÁJA
Vo februári 2014 ma oslovil vysokofunkčný mladý muž s autizmom Jozef s myšlienkou projektu LEGO sen. Mal ho vypracovaný laicky, s jeho mamou mali oslovených sponzorov. Prvýkrát som bola pred rozhodnutím urobiť niečo nové, ako predseda SPOSA, ktorá tento projekt financovala a koordinovala. Napísať projekt je jedna vec, celý zrealizovať druhá. Zohnať ďalších sponzorov, dobrovoľníkov, urobiť program pre všetky skupiny
rodín s autizmom, určiť termíny, objednať priestor na realizáciu. Dokomunikovať všetky zúčastnené strany. Spolupracovali sme spolu, ale projekt sprevádzali rôzne problémy. Ani som si nevedela predstaviť, koľko to môže stáť času. Vďaka Bohu som stretla úžasnú osobu, ktorá mi začala pomáhať
a za pochodu ma učila. Pani S.Žabková sa pridala do tímu a výrazne mi pomohla s koordináciou celého projektu. Celé hodiny sme po nociach kompletizovali vizuály a koordinovali všetky dôležité zložky projektu. Keď Jožko prišiel s myšlienkou projektu LEGO sen, netušila som, čo všetko ešte v tak krátkom časovom rámci dokážeme urobiť. Vernisáž obrazov detí s autizmom - 1.4.2014 na radnici v BB, Lego sen - 12.4.2014, premietnutie
filmu o legu - 13.4.2014. Akcia Lego sen mala veľký ohlas, a tak sme sa rozhodli v myšlienke spájania rodín s autizmom pokračovať. Keďže lego predstavuje skladačku, napadlo nás pritom, že musí ísť o projekt o spájaní. Tento rok sa rozšíril nielen na spájanie našich komunít, ale aj všetkých,
ktorí sa k nám pripoja. Projekt sa konal v dňoch 30. a 31. mája 2015 a jeho príprava trvala takmer trištvrte roka. Prišli rodiny z rôznych kútov Slovenska. Myšlienka spájania sa ujala a dúfam, že budúci rok budeme pokračovať tretím ročníkom. 

Svoje myšlienky šírite aj prostredníctvom časopisu Inak obdarení. Ako ste sa k písaniu článkov dostali?
Paradoxne som sa k písaniu do časopisu Inak obdarení dostala po vernisáži a Legosne minulý rok. Očakávali sme, že nám uverejnia
v nemenovanom novinovom médiu článok, ktorý napísala kamarátka, ale nestalo sa tak. Sklamanie nedalo na seba dlho čakať, kamoška napísala na adresu textu, ktorý uverejnili v novinách namiesto nášho článku, nahnevaný list na FB. Tiež som vyjadrila svoje sklamanie a vtom sa ozvala Ivetka Burianeková, či nechcem prispievať do tohto úžasného mesačníka. Veľmi ma to potešilo. A časom som si aj vďaka Inak obdareným našla
filter na moju dušu.

Majka, viem o Vás, že ste mali aj vystúpenia v televízii... kto Vás oslovil, ako ste sa tam dostali?
Moje skutočne prvé vystúpenie bolo na podnet kamarátky, ktorá ma oslovila, či nechcem ísť do relácie FOKUS. Týkalo sa detí s Downovým syndrómom. Vtedy som do relácie nešla, ale napadlo ma vypýtať si číslo na pani redaktorku. Tej som zavolala a ponúkla myšlienku na novú reláciu venovanú autizmu. Na počudovanie ju to hneď zaujalo a v apríli 2013 som prvýkrát s pánom Golemom išla do živého vysielania. Odvtedy som už pokročila v ponímaní autizmu a vecí okolo neho.

Popri tých všetkých aktivitách máte čas aj na koníčky?
Počet koníčkov sa mi značne obmedzil. Milujem prácu v záhrade, pestujem rôzne druhy zeleniny, ovocia a kvetov. Vďaka dobrej priateľke som si urobila skalku, ktorá mi robí radosť. Chovám zvieratá, ktoré mi robia spoločnosť a sú aj psychohygienou pre mňa a môjho Martinka. Zem mi dáva silu a všetko v záhrade mi ukazuje, ako sa nielen ona, ale aj život premieňa.

Čo Vám v poslednej dobe urobilo radosť?
Sú to malé radosti, ktoré prinášajú pokroky Maťka, keď mi umýval riad, keď som zadriemala. Po svojom, ale s o to väčším zanietením.

Leto bolo horúce, kde ste ho prežili?
Tento rok sme boli na krásnom týždňovom pobyte pre rodiny s deťmi s autizmom v Terchovej. Nebolo tam tak horúco ako v iných
lokalitách Slovenska. 

Blíži sa jeseň a ani sa nenazdáme a budú tu Vianoce. Čo má ešte tento rok SPOSA BB pripravené pre svojich členov?
Ja si veľa neplánujem, lebo pri mojom synovi musím byť opatrná, ale určite chceme niečo pripraviť pre našich dospelých mladých mužov s autizmom, ktorí sa venujú maľovaniu. Spoločný guláš s členmi SPOSA, ale aj nečlenmi, poprípade výlet do prírody, určite práca v oblasti ľudských práv, ktorá je nevyhnutná. Kapustnica na záver roka a Mikuláš.

Naj zažitok - Keď som ako dieťa na Mikuláša dostala malého macíka.
Naj jedlo - Zjem všetko, čo nezje mňa.
Naj citát - V knižke Malý princ je veľa takých, ktoré ma oslovili.
Naj film - Forest Gump
Naj pieseň, speváčka - Kráčal prázdnou ulicou, Marika Gombitová

Ďakujem Majke za krásny rozhovor a v mene všetkých čitateľov prajem jej a celej rodinke veľa dní zaliatych slnkom

September 2015