Nemala sací ani pregĺgací reflex, nikdy nejedla ústami, nepovedala slovíčko. Prognózy od lekárov boli veľmi zlé... Nedožije sa jedného roka. No mýlili sa. Bola s nami 17,5 roka.
Katka mala mesiac, keď mi jeden lekár povedal: „Kde je chorý člen v rodine, tam je chorá celá rodina.”
Tu sa lekár nemýlil
Aj manžel Stanislav bol chorý. Dostal pľúcnu embóliu a cukrovku. Bolo to vo vianočnom období v roku 2001, keď Katka skolabovala a museli sme ju odviesť do nemocnice. Bol slabý a postupne sa mu zdravotný stav zhoršoval.
Veľakrát som nevedela, komu sa skôr venovať, či odsávať Katku, alebo pomôcť mužovi pri bežných činnostiach. Keď Katka odišla do večnosti, Stanko to veľmi ťažko zvládal. Nechcel bojovať. Túžil ísť za ňou, a to sa mu splnilo po deviatich mesiacoch od Katkinho odchodu. Do roka som prišla o obidvoch.
20 rokov som žila život, ktorý bol náročný, ťažký...
...no zároveň plný životných skúseností, za čo som nesmierne vďačná. Teraz, keď si to tak s odstupom času uvedomujem, bol to dar. Dar, na ktorý sa nezabúda. Dar, ktorý mi dal silu, trpezlivosť a hlavne pokoru.
Po mnohých rokoch som dostala šancu žiť naplno so všetkým čo k tomu patrí
A chcem si to naplno vychutnávať... Po mojom boku mám úžasného muža, ktorý mi je veľkou oporou. Poznáme sa dlhých 18 rokov. Pred piatimi rokmi, keď sa rozvádzal, sme mu so Stankom veľmi pomohli. Intenzívne sme s ním riešili všetky problémy, ktoré mal s exmanželkou. A on nám na oplátku chodieval pomáhať okolo domu. Stanko mi hovorieval, že keď raz umrie, tak sa máme dať dokopy. Štefana mal veľmi rád.
Niekoľko mesiacov po Stankovom odchode do večnosti, sme si povedali, že chceme spolu zdieľať všetky radosti aj starosti.
V novembri sme si povedali spoločné Áno. Mám zdravú rodinu, manžela, 16 ročnú dcérku, syna a nevestičku. Deti poznám od malička. Sú mi veľmi blízke, akoby boli moje vlastné. No ale to je na iné rozprávanie. Možno raz aj to dám na papier.
Môj terajší manžel Števko je veľmi empatický, citlivý a rád pomáha ľuďom. Je to anjel na zemi. Som vďačná, že ma podporuje vo všetkých mojich činnostiach a záujmoch. Teším sa, že aj s ním môžem pomáhať ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.
Každý deň ďakujem za to, že môžem na základe vlastných skúsenosti pomáhať
Kto najlepšie poradí? Kto sa vie najlepšie vcítiť do života rodiny, kde je niekto chorý? Kto pochopí stratu blízkej osoby?
Len ten, kto si to odžil. Som tu pre všetkých, ktorí potrebujú akúkoľvek pomoc.
Rada pomôžem a poradím:
- pri vybavovaní príspevkov z UPSVaR
- napísať žiadosť o pomoc, prípadne pomôcť s odvolaním sa pri neschválení žiadosti
- pri doplatkoch za pomôcky, lieky a zlepšenie kvality života
- poznám nadácie a organizácie, ktoré pomáhajú hendikepovaným ľuďom akýmkoľvek spôsobom
- mám prehľad o firmách, ktoré vyrábajú alebo distribuujú pomôcky pre hendikepovaných
- mám osobnú skúsenosť pri odchode do večnosti blízkej osoby
Spolu to zvládneme - Burko, občianske združenie
Som predsedníčkou v tomto občianskom združení. Založila som ho v roku 2014 na pomoc mojej Katke, hlavne formou zbierania 2% z daní. Katka odišla do večnosti a na jej pamiatku pomáham naďalej rodinám v tejto pomoci ale aj poradenstvom.
Naše OZ sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí nie vlastnou vinou prišli o to najcennejšie ZDRAVIE. Rozširujeme svoju činnosť a chceme pomáhať aj ľuďom v núdzi, týraným matkám, deťom v detských domovoch, ale aj rodinám, ktoré majú deti v pestúnskej starostlivosti. Nie sú nám ľahostajní ani ľudia, ktorí napríklad prišli vďaka živelnej pohrome o strechu nad hlavou, alebo pri autonehode o svojich blízkych.
Snažíme sa pomáhať širokému spektru ľudí. Chceme im byť oporou.
Spolu to zvládneme, nie je len názov nášho občianskeho združenia, no je to pravdivé slovné spojenie, lebo naozaj spoločnými silami sa dá zvládať všetko.
Baví ma písanie, tvorba webov, príprava článkov. 6 rokov som bola redaktorkou časopisu Inak obdarení. No po odchode Katky a Stanka do večnosti som potrebovala pauzu. Odstup. Ešte pred rokom to bolo náročné. Také bolestivé.
No ako sa hovorí: „Čas hojí rany,... Všetko chce svoj čas.” Áno, bude na tom niečo pravdy. Najskôr som musela pomôcť sama sebe. Zistiť a pochopiť kam patrím.
Čo mi pomohlo?
Život bežného človeka. Ráno odísť do práce, odrobiť 8 hodín. Prísť domov, venovať sa rodine a záujmom.
V piatok sa tešiť na blížiaci sa víkend. Čas a skúsenosti mi ukázali, čo naozaj chcem robiť, a čo ma napĺňa. A hlavne akým spôsobom chcem žiť.
Vážim si život a ďakujem za všetko čo mi prináša. A preto POMÁHAM.
Myslím, že poteším aj čitateľov časopisu Inak obdarení, keď napíšem VRACIAM SA späť k pomoci a poradenstvu.
Kontakt: Iveta Bartalová • 0903 534 767 • burko@burko.sk
www.burko.sk
0800 105 707 
