Lekári nedávali žiadnu nádej na život. Prognózy boli neisté. Dieťa neprežije, a ak áno, bude len ležať, nebude nič vnímať,... Jej mamka to nevzdávala, dennodenne s ňou cvičila Vojtovu metódu, aby sa jej telo a hlavne mozog začali preberať. Zvládli to a Denisa, aj keď ťažko rozpráva a sedí na vozíčku, vie komunikovať cez špeciálnu klávesnicu na počítači a píše krásne básne. Do klávesnice neťuká prstami, ale nosom, a to ma veľmi zaujalo. Nazreli sme do ich súkromia a trochu vyspovedali.
Kde si sa naučila čítať a písať? Chodila si do školy? Ako si sa tam cítila? Pomohli ti?
Po odklade povinnej školskej dochádzky som nastúpila do internátnej školy pre ťažko telesne postihnutých v Novej Bani, tam ma naučili čítať a písať. Trvalo mi dlho, kým si zvykla, ale nakoniec sa to podarilo. Cítila som sa tam veľmi dobre a dnes im patrí moja neodplatiteľná a srdečná veľká vďaka ako aj všetkým tým, čo sa tam o mňa starali
Obdivujem Tvoju mamu, starala sa o teba nepretržite 24 hodín, určite to bolo náročné obdobie, zvládala to s pokorou a trpezlivosťou. Rozhodla sa, že Ti dopraje, aby si mala súrodenca. Si jej za to vďačná?
Áno som jej za to vďačná, ako i za všetko čo doteraz pre mňa urobila. Dala mi tú možnosť mať sestru, lebo týmto dokázala a ukázala mi, že tu sú pre mňa druhí zdraví ľudia, že sa nemusím báť, ak budem potrebovať pomoc. Sestre zas ukázala, čo je to handicap, čo je to byť vozíčkarom, naučila ju ako má pomôcť nielen mne, ale aj iným ľuďom. Starala sa a vychovávala nás ona sama a za to jej patrí veľké ĎAKUJEM.
Máš zdravú mladšiu sestru, ako ju vnímaš? Čo ti dala do života?
Keď som bola malá, tak som ju vnímala ako seba a teraz keď je staršia, že sa môžem tešiť a radovať sa z jej detičiek.
Máte spoločné úsmevné zážitky? Ak áno, podeľ sa s nimi.
My so sestrou máme veľa spoločných zážitkov. Jeden zimný Vám spomeniem. Bolo veľa snehu, tak ako všetky deti naokolo sa vytešovali zo sánkovačky, aj mne chcela setra urobiť radosť a zobrala ma na sánkovačku. Na ten najstrmší kopec v okolí. Púšťala ma dole aj niekoľkokrát, obidvom sa nám to páčilo. Asi po šiestom spustení sa sánky prevrátili a ja som sa ocitla v snehu. Ona sa zľakla, že sa mi niečo stalo, nevládala ma zdvihnúť, a tak bežala s obrovským ľútostivým plačom pre maminu, aby mi ona pomohla.
Tak ako v iných rodinách súrodenci si občas idú aj nervy, u Vás to bolo ako? Ako ste zvládali pubertu? Bola si zaľúbená?
Ani u nás doma to nebolo iné, ale presne to isté. Pubertu som zvládla veľmi dobre. V škole som sa bláznivo zaľúbila do jedného chlapca, ktorý bol dokonca aj u nás doma. Žiarlila som na sestru, lebo si spolu hádzali loptu a mne sa to nepáčilo. Povedala som jej, nech si aj ona nájde frajera. No, ale to bolo už dávno.
Mala si doma aj nejaké výhody keďže si vozíčkarka? Myslím tým, či si sa mohla vyhnúť domácim prácam? Ako si pomáhala mame a sestre? Či ťa ľutovali brali na teba ohľad alebo ťa brali ako seberovnú?
Naši nikdy nerobili rozdiely medzi mnou a sestrou, skôr ma brali a berú ma ako seberovnú. Ako sa hovorí: „Bez práce nie sú koláče,“ aj u nás to bolo tak, že som sa nevyhla domácim prácam. Čo sa dá rukami robiť pomôžem či je to skladanie utierok, utieranie prachu, vyzliekanie posteľnej bielizne. Motoriku si treba cvičiť aj takým spôsobom.
Akú to máš knihu a odkiaľ čerpáš čo ťa motivuje k písaniu básní?
K písaniu básni ma motivuje okolie a ľudia. Napísala som viac kníh, ktoré sa mi poradilo s pomocou dobrých ľudí aj vydať. Moja celkom prvá kniha sa volá Ukradnutý svet. Ďalšia knižka Krátky úsmev a posledná Krásny život.
O čom sú tie knihy?
Tie všetky knihy sú predovšetkým o rodine o živote o ľuďoch, o láske, o viere a o vyznaní k Bohu.
Môžeš napísať viac aj krste tvoje knihy, aké si mala pocity, keď ti vyšla prvá kniha?
Aké som mala pocity, keď som krstila svoju prvú knihu? Môžem povedať s úprimným srdcom, že FANSTASTICKÉ. Vtedy som si sama sebe povedala, že už nič iné nemôžem dosiahnuť ako toto, že už som na vrchole. Bola som na seba veľmi hrdá.
Najkrajší zážitok
Mala som množstvo zážitkov od detstva po dospelosť. Pre mňa sú všetky zážitky tie najkrajšie a ktorý je ten najkrajší? Pre niekoho je dar dieťaťa, pre mňa je dar života, za ktorý som vďačná svojim rodičom a tie najobyčajnejšie veci, keď ráno vyjde slniečko a ja sa zobúdzam do nového dňa, sú darom nebies.
Najobľúbenejšie jedlo
No predsa také, čo od neho nepriberiem ale najradšej mám na raňajky jogurt s kukuričnými lupienkami.
Najobľúbenejší nápoj
Ovocný čaj.
Najobľúbenejšia pieseň, skupina, interpret
Počúvam rôznu hudbu, najradšej mám takú, kde sú slová alebo lepšie povedané takú, kde poznám slová a môžem nahlas spievať, s tým si cvičím aj hlas.
Najobľúbenejší citát alebo kniha
Kedysi som čítavala, teraz už nečítam, ale najradšej som si prečítala knihu o láske.
Rozhovor s Denisou Vojtelovou spracovala Iveta Burianeková
V tomto príbehu Vám predstavím veľmi milú osôbku Denisu, ktorá nám ukáže ako sa dá žiť s hendikepom. Denisa je od narodenia inak obdarená. Po veľmi komplikovanom pôrode a 25-minútovom oživovaní jej mozog zostal poškodený.