Moja diagnóza má názov Arthrogryposis multiplex congenita, čo znamená obmedzenie alebo úplne znehybnenie kĺbov v mojom tele. Od narodenia som absolvovala viacero korekčných operácií nôh a moji rodičia so mnou denne viackrát rehabilitovali.
Keď ste boli malá, ako ste zvládala obdobia v škole? Bola ste integrovaná v bežnej škole alebo v špeciálnej? Pomáhali Vám spolužiaci alebo skôr sa posmievali a odstrkovali Vás? Navštevovala som základnú školu na Ulici mládeže v Poprade, kde sme boli viacerí telesne postihnutí integrovaní v zdravom kolektíve. Mali sme špeciálnu telesnú výchovu, kde sme mali vlastného fyzioterapeuta. Ostatné predmety som však mala klasicky s mojimi spolužiakmi. Vždy som im bez problémov stíhala. Moji spolužiaci boli skvelí, mala som so všetkými dobré vzťahy a bolo to zo začiatku pre mňa ťažké, keď sme sa z rodinných dôvodov odsťahovali z mesta.
Hovorí sa, že hendikepovaný človek je o niečo ochudobnený, ale viem, že práve takýto človek býva vzorom a príkladom pre zdravých ľudí. Neopúšťa sa, ale ukazuje čo všetko sa dá dosiahnuť aj napriek hendikepu. Ako je to vo vašom prípade?
Nemyslím si, že by som bola o niečo ochudobnená. Práve naopak! Vďaka svojej rodine, priateľom a všetkým výnimočným ľuďom v mojom živote som nikdy nemala pocit, že mi niečo chýba. Študujem a vďaka športu som už precestovala viacero kútov sveta a spoznala ďalších vzácnych ľudí. Dôležité je v živote prijať to čo máme, či už je to hendikep alebo čokoľvek iné. Potom sa dá dokázať všetko čo si zaumienime.
Kto alebo čo Vás posúvalo ďalej?
V prvom rade určite rodičia a celá moja rodina. Tí ma podporovali od malička vo všetkom čo som si zaumienila. Ďalej okolnosti, skúsenosti, ľudia, ktorých som vo svojom živote stretla a všetky ciele ktoré som si zadala.
Patríte medzi najlepších športovcov. Určite to boli roky driny. No úspechy ste dosiahla hlavne vďaka vytrvalosti. Akým športom ste začínala? Bola to hneď boccia?
Od malička sme s mojimi rodičmi vedeli, že mi veľmi prospieva plávanie a tak som sa mu snažila pravidelne venovať. Voda bol môj živel, a tak som sa rozhodla, že skúsim plávať aj závodne. Avšak, hoci som závodne plávala asi osem rokov, kvôli mojej diagnóze a tiež mojim častým zlomeninám som sa nedokázala zlepšovať tak, ako som si predstavovala a preto som s plávaním prestala. K bocci som sa dostala úplnou náhodou, keď som ju skúšala hrať na telesnej výchove v škole na Mokrohájskej ulici v Bratislave v roku 2009. Zhodou náhod tam bol v tom čase môj terajší tréner Martin Gabko, ktorý keď ma uvidel, hneď ma oslovil a zavolal ma, aby som sa prišla pozrieť na tréning. Zapáčilo sa mi to, a tak som sa boccii začala venovať aktívne. Momentálne sme v kategórií Páry BC4 svetová jednotka.
Čo je boccia?
Boccia je paralympijský šport podobný hre petang (pétanque). Hrá sa so sadou loptičiek, kde je 6 červených, 6 modrých a jedna biela lopta s názvom Jack. Cieľom hry je dostať svoje lopty červenej alebo modrej farby k hlavnej lopte Jacku, bližšie než súper. Hráči hrajú z invalidného vozíka. Podmienkou je postihnutie všetkých štyroch končatín a na medzinárodných podujatiach aj minimálny vek 15 rokov. Zaujímavosťou je, že v tomto športe sa hrá bez rozdielu pohlavia, t.j. ženy aj muži hrávame spolu. Hra si vyžaduje presnosť, trpezlivosť a taktické zmýšľanie. Ako paralympijský šport sa boccia hráva od roku 1984. V súčasnosti je rozšírená vo viac ako 50 krajinách na celom svete.
Aké úspechy ste dosiahla?
Môj najvýznamnejší úspech je zlatá medaila z Paralympijských hier v Riu 2016, v kategórií páry BC4 s mojimi párovými kolegami Samuelom Andrejčíkom a Róbertom Ďurkovičom. V roku 2015 sme sa v tej istej zostave stali Majstri Európy. Ďalej sme v kategórií Páry BC4 získali prvé a tretie miesto na Svetových pohároch v roku 2016. Čo sa týka mojich individuálnych výsledkov, som momentálne úradujúcou Majsterkou Slovenska a tiež si držím prvé miesto v slovenskom rebríčku. Na medzinárodnej úrovni zatiaľ nemám medailové umiestnenie, avšak na Svetovom pohári v roku 2016 som obsadila 7.miesto a na tohtoročných Majstrovstvách Európy som bola na 4.mieste.
Máte nejaké vízie do budúcnosti?
Študujem na Ekonomickej univerzite v Bratislave, takže jedna z mojich vízii je úspešne doštudovať. Taktiež by som chcela reprezentovať Slovensko v športe čo najdlhšie. Uvidí- me, čo iné mi ešte život prinesie.
Čo je pre Vás najväčším úspechom v živote?
Celý môj život je pre mňa jeden veľký úspech. Každý jeden nový deň, kedy môžem robiť to čo ma baví a napĺňa s ľuďmi, na ktorých mi záleží.
Rozhovor s Michaelou Balcovou spracovala Iveta Burianeková
0800 105 707 
