Čachtičanka Janka Prekopová napriek svojmu dlhoročnému zdravotnému hendikepu horných končatín rozdáva prostredníctvom svojich obrazov ľuďom radosť. Jej plátna maľované akrylovými farbami s množstvom anjelov, víl, srdiečok, slniečok, vtákov, kvetín a príjemných zátiší vyžarujú na všetkých množstvo pozitívnej energie. Za neuveriteľne krátky čas troch mesiacov namaľovala množstvo obrazov, ktorými chce potešiť pohľad bežných ľudí.
Do obrazov dáva kus svojej duše
Čachtická autorka anjelských obrazov má pocit, že jej ruka maľuje mnohokrát akoby sama. „Predovšetkým vtedy, keď viem, že pre niekoho konkrétneho obraz maľujem. Alebo aj vtedy, keď ma napadne zaujímavý motív. Vtedy to ide naozaj ľahko,“ rozhovorila sa Janka Prekopová. Aj v posledných dňoch ju oslovila pani s veľkou prosbou. „Náhle tejto mamičke zomrelo päťročné dievčatko. Poprosila ma, či by som jej nenamaľovala anjela. Ostala som prekvapená a dala som do obrazu kus svojej duše, kus seba,“ vyznala sa autorka. Okrem akrylových farieb svoje motívy realizuje aj pomocou výtvarnej techniky liquid art. Do akrylovej farby primiešava médium, ktoré sa rozmieša. „Potom túto tekutinu lejem na obrazy a rukami z jednej strany na druhú presúvam. Takto vznikajú rôzne abstraktné obrazy,“ vysvetlila. Z väčšiny obrazov, ktoré zatiaľ v jej rukách vznikli, si vytvorila domáce Anjelské nebo. Nachádza sa priamo v jej obývacej izbe.
Naša planéta je rozkvitnutou záhradou
Janka Prekopová trpí od jedenástich rokov zdravotnými ťažkosťami horných končatín, ktoré jej výtvarné snahy značne komplikujú. Napriek ochoreniu spojeného so svalovou neuropatiou našla v posledných mesiacoch v maľovaní obrazov obrovskú životnú inšpiráciu. „Nemám jemnú motoriku. Mám stiahnuté šľachy na prstoch rúk. Najprv si musím zasunúť štetec medzi prsty. Farby si musím miešať oboma rukami, ale snažím sa, ako sa to dá,“ usmiala sa Janka Prekopová. Napriek tomu berie v poslednom období do rúk štetec čoraz častejšie, aby prostredníctvom príjemných motívov rozdávala ľuďom lásku, kľud na duši, pohodu a najmä pozornosť anjelov. Biele krídla, romantické šaty ako z rozprávky, rozkvitnuté kvety, slniečka a predovšetkým množstvo anjelov na jej plátnach nechajú zabudnúť na jej zdravotné problé- my. „Maliari, keď robia jemné kontúry, napríklad vlasov, majú v rukách istotu. U mňa je to problém, ale hlavnou myšlienkou mojich obrazov je ich vyžarovanie. Túžim, aby sme si všetci uvedomili, že naša planéta nie je plná násilia a zhonu, ale je kvitnúcou záhradou a miestom pre krásny život pre všetky bytosti na nej žijúce,“ vysvetľuje Janka.
Pôvodne svoje obrazy neplánovala nikomu ukázať Pre usmievavú Čachtičanku je maľovanie obrazov koníčkom. Nikdy ju nenapadlo, že by o jej obrazy niekto prejavil záujem. Preto až do posledných týždňov obrazy pred verejnosťou neprezentovala. „Napokon som urobila výnimku. Urobila som fotoalbum namaľovaných obrazov a predstavila ho na facebooku. Spustilo to obrovský boom záujmu. Zvoní mi stále telefón, chodí mi veľa správ, ľudia mi píšu odkazy. Pýtajú sa, ako sa môžu k mojim obrazom dostať,“ usmiala sa. Priznala však, že pri prvom zverejnení svojich prác mala obavy, ako jej diela ľudia príjmu. Povzbudila ju však kamarátka Lucia, ktorá ju napokon vyprovokovala k publikovaniu svojich prác pred verejnosťou. „Pociťovala som trému. Ja nie som žiadna maliarka. Nikdy som to neštudovala, nikto ma to neučil, je to iba môj koníček. Dnes som však rada, že sa so svojimi obrazmi a ich posolstvom môžem podeliť aj s inými ľuďmi,“ priznala autorka, ktorá do obrazov pretavila množstvo svojich pocitov.
Každý má svojho anjelaJanka Prekopová začala s maľovaním až v priebehu roku 2017. „Inšpiroval ma priateľ a rezbár Milan Krajňák, ktorý vyrezáva drevené sochy anjelov i srdcia. Chodí po Slovensku a rozdáva ich. Teraz sa stal známy, pretože Celeste Buckingham mala na plese jeho drevené srdiečko zavesené na krku,“ vysvetlila Janka. Keď sa zapozerala na jeho výtvarné diela, rozhodla sa vyskúšať to. Nie však v sochárskom prevedení, ale maľbou na plátno. Najviac ju zaujali anjeli. Vyskúšala jeden obraz, druhý obraz a dnes ich je už päťdesiat. „Každý má svojho alebo svojich anjelov. Pre niekoho je anjelom človek, ktorý veľmi jemným a pozitívnym spôsobom vstúpil do vášho života. Mňa život priviedol k anjelom, ktorých sa učím poznávať a maľovať, ktorým za mnohé dnes ďakujem. Nemusíte poznať všetkých anjelov, nemusíte dokonca poznať po mene ani jedného. Oni vás počujú a presne vedia kto má prísť,“ pokračovala. Jedným takým anjelom je aj môj manžel Peter. On sa stal mojimi rukami, nohami... Za mojimi úspechmi vlastne stojí aj on, veľmi ma podporuje v maľovaní. Hoci mám postihnutie, moje srdce je naplnené láskou a svoje manželstvo si budujem každý deň. Veď pre lásku nie je dôležité, aby sa k sebe ľudia hodili, ale aby boli spolu šťastní.
Muž či žena - to sa u anjela nedá definovať
Anjel je mužského rodu. Napriek tomu im ich maliarka prisúdila ženský tvar postavy. „Keď si sadnem za biele plátno, najprv vidím iba obrysy. Potom sa snažím postavám vdýchnuť život. Anjel sa nedá definovať, či je muž alebo žena. Preto sú moji anjeli bez tváre,“ vysvetlila absenciu očí alebo pier na svojich anjelských obrazoch. Podľa jej slov by mal byť anjel na obraze, ktorým je človek obdarovaný, jeho anjelom strážnym. Prvý deň maľuje na svojich obrazoch iba základ a kombinuje s niekoľkými farbami pozadie. Až potom pridáva tvár. „Neskôr pridám šaty a postupne aj ostatné komponenty. Všetko to priebežne nechávam vždy uschnúť,“ vysvetlila Janka Prekopová na záver. Maľuje vtedy, keď sa na prácu teší. Keď ju napadne inšpirácia v noci, teší sa na ráno. Okamžite chytí štetec do rúk a svoje myšlienky, prenesie na plátno, ktorým chce potešiť dobrých ľudí. Jej jediným cieľom v umení je rozdávať ľuďom radosť.
Martin ŠIMOVEC, MY Trenčianske noviny
0800 105 707 
