Bola ste dieťa, zrazu z minúty na minútu sa vám zmenil život, ako ste to vnímala? Určite vám bolo ľúto, deti behajú... šantia a vy ste bola na vozíčku, ako vás vnímali spolužiaci?
Popravde, veľmi som to nevnímala, keďže som bola malé deväťročné dievčatko. Zmenilo sa jedine to, že som opakovala tretí ročník, keďže som bola dlhodobo v nemocnici a na liečení. To, že ostatní behajú a ja som pripútaná na vozík, vnímam skôr teraz, ako predtým. Veľmi si želám a túžim po tom, aby som sa postavila na nohy a mala opäť ten bezstarostný život, aký som mala predtým. Každý deň sa modlím za uzdravenie môjho poškodeného mozgu. Zato aby sa mi opäť prebudil, a mohla by som začať všetko odznova. Keby to bolo možné, od úplného začiatku.
Ako ste sa vyrovnala so svojím osudom?
Veľmi mi v tom pomohla a stále pomáha viera v Boha. Keď mi je smutno, vyplačem sa mu. On mi dá silu kráčať životom ďalej a hneď sa mi uľaví.
Kto Vám bol najväčšou oporou v najťažších chvíľach?
Rozhodne rodičia. Oni boli pri mne vlastne od začiatku, ako sa mi, to stalo. Striedali sa pri mojom lôžku v nemocnici. Mamka bola so mnou aj 9 mesiacov na Kováčovej, kde so mnou cvičila, aby som sa dostala z toho najhoršieho.
Čo Vás v živote posúva ďalej?
Jednoznačne viera v Boha.
Čomu sa venujete, čím si vypĺňate svoj voľný čas?
Teraz je to predovšetkým môj psík, ktorému venujem všetok voľný čas. Mojim veľkým koníčkom je písanie zaľúbených básní, ale aj písanie románov. Rada spievam. Sledujem TV, chatujem na internete, ale najspokojnejšia som vtedy, keď som obklopená rodinou a priateľmi, ľuďmi ktorých mám rada, a ktorí môjmu životu dávajú veľký zmysel. Som šťastná, že ich mám.
Čo vás inšpiruje a čo cítite pri tvorbe básní?
Ak vám mám napísať pravdu, keď niečo skladám, vôbec nerozmýšľam nad tým čo píšem. A tak je to aj pri románoch. Akosi to ide samo od seba. A prečo práve básne o láske? Asi preto, lebo ešte som takú lásku o akej snívam a akú by som raz chcela stretnúť, nespoznala.
Ono to tak býva, na čo myslíme to si pritiahneme. Ja Vám veľmi želám, aby ste spoznala muža svojich snov.
Kde si môžeme prečítať vaše básne?
Na facebooku mám svoju stránku Básne o láske. Mám na nej už niečo vyše 80 básní. https://www.facebook.com/kirschovaludmila/
Máme najkrajšie obdobie v roku, prebúdza sa príroda. Slnečné lúče nás dobíjajú... Ako je to s Vami? Čo Vás najviac dobíja?
Mojím životabudičom sú v tejto chvíli slnečné lúče, ktoré ma keď každý deň vyjdem na dvor, zohrievajú.
Čo by ste rada odkázala naším čitateľom?
Aby každý deň prežívali naplno, pretože žiť je niečo krásne.
Rozhovor s Ľudmilou Kirschovou spracovala Iveta Burianeková
ĽÚBIM ŤA
Ľúbim ťa, tak najviac ako len viem,
prosím povedz mi, že naša láska nie je iba sen.
Ale je to ako krásna skutočnosť,
prišla do našich životov ako nečakaný hosť.
Láska ktorú k sebe cítime nás oboch krásne hreje
a nič krajšie ako byť s tebou pre mňa nie je.
Veď čo krajšie môže byť,
než teba ľúbiť, s tebou žiť?
Si pre mňa veľmi dôležitá žena
a nikto iný na teba nemá.
Som taký šťastný že ťa mám
a že naša láska nie je klam.
Ľúbim ťa. Už som ti to dnes povedal?
Ak nie, odpusť mi to,
Viem, že som ti to urobiť mal,
daj prednosť mojim citom
Si to najkrajšie čo ma mohlo v živote postretnúť,
prosím ťa len o jediné: Navždy so mnou buď.
Svoj život si bez toho tvojho neviem predstaviť,
vždy budem len kvôli tebe a pre teba žiť.
Touto básňou som ti chcel vyjadriť čo pre mňa znamenáš,
moje srdce vo svojej dlani už veľmi dlho máš.
Ľúbim ťa
SVADOBNÁ...
Je to tak krásne dnes vedľa teba stáť
prišla tá chvíľa ked život chcem ti dať,.
tak vezmi moje srdce, ukry ho do dlaní
a chráň ho svojou láskou, nech sa pádom nezraní.
O tejto chvíli som vždy snívala keď tu pri tebe dnes stojím,
krásne predstavy som mávala, keď život s tvojím.spojím
A stalo sa...
Hostia ktorí sú tu s nami sú toho svedkami,
už to viac nebudem len ja, ale navždy my.
Stojím tu pred Bohom, predkladám ti večné sľuby
a prajem si jediné: aby si ma vždy ľúbil.
tak ako v tento krásny deň,
prosím povedz mi, že to nie je sen.
Ked sa ti pozerám do očí viem, že to cítiš tak isto,
pretože viem, že len pri mne je tvoje miesto.
Prstienok na ruke mi bude pripomínať ten krásny okamih
keď sa naň s odstupom času pozriem, zastaví sa mi dych
a budem spomínať na chvíľu ktorú práve prežívame,
veď len jeden druhého na tomto svete máme.
Keď pri prvom bozku manželskom dotknú sa naše pery,
viem, že čo Boh s láskou spojil, človek viac nerozdelí.
Už zvony svadobné nnám pieseň lásky hrajú,
nech božie ruky dnes našu lásku požehnajú.
Nech Boh je stále v nás prítomný v každej chvíli
a upevňuje vieru v nás, aby podľa nej sme žili.
0800 105 707 
