Väčšinou sa ľudia po cievnej mozgovej príhode po určitej dobe utiahnu, strácajú záujem o spoločnosť, nebaví ich ďalší život. Táto diagnóza nie je úraz ako zlomená noha, alebo ruka, ktorá sa po určitej dobe rehabilitácie dá znovu do poriadku. Pri takomto postihnutí treba rehabilitovať, cvičiť takmer každý deň. To mnohí nezvládnu a po určitej dobe rezignujú. Tajomstvo úspechu je nepoľaviť vo svojom zámere, nevzdávať sa pri prvých nezdaroch a zaumieniť si, že vytrváte, nech to bude trvať akokoľvek dlho, lebo vaša myseľ má dostatok sily na to, aby ste aj takúto diagnózu porazili. Dôležitú úlohu zohráva aj rodina, ktorá stála pri mne a povzbudzovala ma. Vďaka podpore zo strany rodiny, ale predovšetkým vytrvalosti v cvičení a pevnej vôli, dokážem viesť samostatný život, prežívam ho radostne a teším sa na budúcnosť. Moje zdravie nie je 100%-né, to by som vás klamal, ale to zdravie, čo som si prinavrátil má pre mňa obrovskú hodnotu. Žijem, pracujem, starám sa o domácnosť (v rámci možností), študujem, šoférujem a naplno si uvedomujem ako ťažko som všetky tieto kroky vybojovával. Možno práve preto som šťastný a spokojný.
Možno Vás inšpirujem svojim príbehom, v budúcnosti mi poďakujete a budete hovoriť, že presne toto ste si potrebovali prečítať, aby vás to posunulo o krok dopredu aj pri tak ťažkej diagnóze ako je cievna mozgová príhoda. Ak ste v štádiu po cievnej mozgovej príhode, nemeškajte a naplno sa venujte rehabilitácii a cvičeniu. Čím skôr sa s vervou pustíte do boja so svojou nemohúcnosťou, tým skôr môžete očakávať výsledok. Ak nie teraz, tak v budúcnosti môže byť už neskoro...
Moja cesta touto diagnózou
Volám sa Ján Gombarček a mám 52 rokov. Pred rokom 2005 som pracoval a žil v úplne normálnej rodine s manželkou a dvomi, už v podstate dospelými deťmi, s bežnými radosťami a starosťami ako každá iná rodina až do 31.12.2005, kedy sa môj život rapídne zmenil. Praskla mi aneuryzma, čiže cieva v mozgu. Dovtedy sebestačný, rodinne založený, vyšportovaný chlap bol zrazu odkázaný na pomoc druhého človeka. Bolo to jedno z najhorších období v mojom živote, ktoré so mnou zatriaslo skoro po všetkých stránkach.
Verte mi, že nie raz som si dával otázku: „Prečo? Prečo, práve mne sa to muselo stať?“
Po operačnom zákroku aneuryzmy som mal postihnutú celú pravú stranu, jemnú motoriku a zasiahlo mi to aj rečové centrum. Sprvoti som nevedel čo sa vlastne stalo, až po konzultácii s lekárom som dostal potrebné informácie ohľadom diagnózy. Lekár skonštatoval, že som mal pri tej smole v podstate aj šťastie, 70% ľudí to vôbec neprežije, 30% je postihnutých. Nabádal ma, aby som čím skôr začal rehabilitovať. Mal som šťastie už v nemocnici, spoznal som tam jedného ošetrovateľa, ktorý mi ukázal aspoň základné cviky ako mám ďalej postupovať pri rehabilitácií. Následne som získal liečebný pobyt v NRC Kováčová, ktoré ako jediné na Slovensku dokáže najlepšie rehabilitovať takýto druh diagnózy. Tam som sa naučil základné veci ohľadom sebestačnosti, cvičenia horných a dolných končatín a reči.
Väčšina pacientov s týmto postihnutím nemá možnosť rehabilitovať v NRC Kováčová a nevie ako ďalej pokračovať v rehabilitácii po príchode domov z nemocnice. Rehabilitácia ochrnutia končatín, porucha reči, sa musí začať čo najskôr a vyžaduje si v mnohých prípadoch dlhodobú ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť. Väčšina takto postihnutých pacientov nemá možnosti chodiť na rôzne rehabilitácie či liečenia pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. Zo psychologického a motivačného hľadiska je samozrejme najvhodnejšia domáca starostlivosť a domáce prostredie. Rád sa s vami podelím o cenné informácie a rady ohľadom cvičenia s bežne dostupnými prostriedkami, ktoré mne veľmi pomohli, aby som bol znovu sebestačný v každodennom živote. Treba si len veriť. Keď som to dokázal ja, tak to dokážete aj vy. Dôležité je nevzdávať sa hneď pri prvom neúspechu, treba vydržať a úspech sa zaručene dostaví... Sám som si tým prešiel, bolo to 12 rokov poctivého cvičenia, no teraz môžem povedať - stálo to za to! V plnej miere si uvedomujem, že môj cvičebný rytmus nekončí. Ak chcem zachovať svoje ťažko získané schopnosti, cvičenie musí byť súčasťou môjho života. Skutočne, cvičenie sa stalo mojím každodenným návykom, lebo sám na sebe vidím, že bez cvičenia by sa môj zdravotný stav zhoršoval a zároveň sa cítim oveľa lepšie a zdravšie. Každý pacient, ktorý sa rozhodne pre seba niečo urobiť, by mal v prvom rade sám zhodnotiť svoje schopnosti, či už telesné alebo duševné. Každé postihnutie je iné, je na zvážení každého osobne, či vyskúša moje rady. V dobrej viere ponúkam svoje skúsenosti. Pomohol a inšpiroval som už viacerých ľudí. Tým, ktorí sa mojimi radami riadili sa ich zdravotný stav postupne začal zlepšovať. Moje odporučenie je - cvičte a nikdy sa nevzdávajte, lebo iba vtedy budete napredovať.
Všetky tieto moje skúsenosti a informácie o CMP som zhrnul do knižnej brožúry: Ako žiť a rehabilitovať po cievnej mozgovej príhode v domácom prostredí, ktorú si v prípade záujmu môžete kúpiť na webovej stránke: www.mozgova-prihoda.eu
Ján Gombarček
0800 105 707 
