Aj z vozíka sa dajú stavať mosty

Ľudia sa za každú cenu snažia podobať svojim vzorom, ktoré im nebadane vnucujú médiá. Silné a  príťažlivé osobnosti sú v kurze. Každý chce žiť dokonalý život, no v momente, ak sa v  ňom vyskytne prasklina, na vine sú všetci ostatní a  najmä karma. Tá znesie všetko, na ňu sa dá zvaliť doslova čokoľvek. Kopnúť si do nej.
Sú však ľudia a ľudia...

Jožko Griač - Osobnosť
Človek búrajúci mýty, dedené archaizmy, bariéry. Najmä tie v hlavách ľudí. Človek, ktorý vďaka svojej úžasnej mentálnej sile, duchovnej veľkosti a charizme v dobrom slova zmysle doslova valcuje všetkých a všetko. Neakceptuje hranice, pre neho neexistujú žiadne limity, ktorých mimochodom prekonal viac ako svetoví rekordéri, nepozná slovo „nejde to, nedá sa“. V detstve síce prekonal mozgovú obrnu, to ho však v jeho rozlete vôbec nezastavilo. Aj napriek tomu, že je kvôli tejto diagnóze upútaný na invalidný vozík, hovorí sa mu veľmi ťažko a písanie na klávesnici počítača mu robí problémy, nikdy som nielen ja, ale ani nik iný nepočul od neho niečo negatívne. Nenadáva, ako zdraví na karmu, nesťažuje sa na svoj život, nesedí nečinne a bezmocne s hlavou v dlaniach. Neplače a neľutuje sa, ako zdravá časť spoločnosti Práve naopak. Zaumienil si rúcať bariéry a namiesto nich stavia mosty. Rozhodol sa študovať, ale nie kvôli titulom či kariérnemu rastu. To mu nič nehovorí.
Po skončení bakalárskeho štúdia v súčasnosti pokračuje v magisterskom štúdiu na bratislavskej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Po jej absolvovaní sa túži venovať ľuďom s ťažkým handicapom a pomáhať im v začleňovaní sa do spoločnosti, ktorá si k  nim len veľmi ťažko nachádza cestu. „Po celý život sa im snažím vysvetľovať, že táto spoločnosť je pre nás všetkých, bez rozdielu, a preto sa musia snažiť povzniesť nad tým, čo si o nás myslí a ako sa k nám správa majorita spoločnosti“ hovorí s presvedčením sebe vlastným. A práve táto myšlienka ho doviedla k založeniu občianskeho združenia Imobilio, ktorého je srdcom, dušou i hnacím motorom. Vďaka nemu si začal plniť svoj tajný sen, a tým je výstavba študijného a výskumno-vývojového centra na Jamnického ulici v Karlovej Vsi. „Je to také moje dieťa“ hovorí s hrdosťou, pozerajúc sa s úsmevom na budovu, ktorá vďaka dobrým ľuďom a dobrovoľníkom rýchlo rastie. Po jej dokončení sa stane komplexným centrom, ktoré bude slúžiť na podporu štúdia fyzicky ťažko hendikepovaných mladých ľudí a ich príprave pre akademické a vedecké štúdium. Zároveň v nej budú priestory nielen na rehabilitáciu, ale najmä ako Jožko zdôrazňuje, budeme sa podieľať na tvorbe a skúšaní nových protéz, robotických oblekov či iných moderných pomôcok pre nás postihnutých. Chystajú sa tam tiež robiť prednášky, organizovať spoločenské podujatia a ďalšie aktivity aj pre širokú verejnosť, aby nás lepšie dokázala pochopiť a akceptovať. V Imobiliu sa Jožkovi Griačovi podarilo vôkol seba zhromaždiť príjemných, skromných a empatických ľudí, ktorí nepoznajú slovo nedá sa. Pre nich neexistuje neriešiteľný problém práve preto, že to nerobia kvôli niečomu ani niekomu. Je to proste v nich, v ich srdciach. Sen menom Imobilio, ktorý im dáva síl, aj keď nevládzu a podporu, aj keď niekedy nevedia ako ďalej. Pomáhajú bez prosieb, dávajú bez zbytočných slov. S úžasnou pokorou a skromnosťou.

Imobilio = úžasní ľudia + úžasné projekty + úžasné výsledky
Vydarený život naplnený spokojnosťou a šťastím pre Jožka znamená predovšetkým rodina, ktorá je pre neho významnou oporou i prístavom, kde si môže oddýchnuť a načerpať síl, ktoré stráca rozdávaním dobra vôkol seba. „Nie sebe, ale práve im som veľmi vďačný za to, kam som sa v živote posunul a čo som dosiahol. Vždy pri mne láskyplne stáli, čo ma veľmi silne duchovne obohatilo i  obohacuje“ s  dojatím hovorí. Je jedným z  mála ľudí, s ktorými som sa v živote stretol, a ktorí na mňa tak silno zapôsobili svojou skromnosťou, úžasnou pokorou a  vďačnosťou. Momentálne sa jeho silnou životnou oporou stala Silvia, pôvodne jeho asistentka, až sa ich pracovný vzťah premenil na krásny vzťah dvoch blízkych ľudí naplnený láskou, šťastím a vzájomným porozumením. Jožkovmu voľnému času, ktorého má bohužiaľ veľmi málo, kraľujú dve záľuby. Vďaka svojej citlivosti miluje zvieratá, ktoré mu nabíjajú jeho baterky. Jeho druhou vášňou je šport, konkrétne boccia, kde sa vypracoval na slovenskú špičku. Bohužiaľ ho limituje jeho zdravie a tak sa nemohol zúčastniť na letnej paralympiáde v Riu.
Zbrane však neskladá a tak inicioval založenie Imobilio cupu. Ako hovorí : „V priestoroch budúceho karloveského centra plánujeme z neho urobiť podujatie s  tradíciou. Budú sa na ňom môcť zúčastniť úplne všetci záujemcovia, aj zdraví ľudia. Lenže s podmienkou, že si aj oni pri hre sadnú na vozík. Chceme totiž, aby nás pochopili, nie ľutovali.“

Popri tomto všetkom Jožko nezabúda sledovať ani dianie v spoločnosti. „Veľmi ma mrzí, kam sa naša spoločnosť posúva a čo sa deje v medziľudských vzťahoch. Je mi ľúto, ako agresívne a neúprimne sa ľudia k sebe správajú a ubližujú si. Trápi ma strata úcty, spolupatričnosti, skromnosti a naopak vzrast pokryteckej falše i závisti“ smutne konštatuje. „ Zarmucuje ma to, ale podľa mňa sa nejedná o nezmeniteľnú situáciu, ktorá má spieť iba k horšiemu. Podľa mňa sa nemáme uzavierať do seba, ale navzájom si pomáhať a takto meniť stav k lepšiemu“ myslí si, vychádzajúc zo svojich vlastných skúseností. A aký je Jožkov odkaz nielen pre ťažko hendikepovaných, ale pre celú slovenskú spoločnosť? „Spolu to dokážeme! “ hovorí a k svojim slovám pripája svoj nezameniteľný optimistický úsmev, ktorým ľudí nielen motivuje, ale zároveň im vlieva do žíl prepotrebnú nádej a vieru.

Peter Hraško